Meditácia na 02.04.2019
Utorok po 4. pôstnej nedeli | Jn 5, 1-3. 5-16
Boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘“ Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi a choď?‘“ Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.
Potrebujem druhého človeka
Neskrýva sa vo mne skryté sebectvo samostatnosti? Viem poslúžiť nezištne a viem nezištne ponúknutú pomoc prijať? Ako najčastejšie posluhujem svojim blížnym? Ježišovi človek, ktorý je chorý už tridsaťosem rokov, hovorí: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A keď sa ta sám dostanem, iný ma predíde“ (Jn 5,7). V slovách je cítiť ľútosť chorého.
Kto z nás už nepocítil potrebu druhého človeka, aspoň malú službu, útechy, súcitu či rady...? Vieme, akým cenným darom je pomôcť niekomu. Človek človeku nesmie byť celkom cudzí. Každý človek má právo na druhého človeka. Pamätajme, že čo patrí nám od druhých, to máme dať aj my druhým. Nedajme sa uspať len občasnou činnosťou voči druhým. Budúci kňaz sa pripravuje dať celý a celkom, vždy do dispozície druhým pre Krista. Nenahovárajme si, že pre občasný skutok sme dobrí. Pestujme u seba potrebu obety. Vedomí si svojich talentov, zdravia, mladosti primerane poslúžme tým, čo to od nás potrebujú a majú na to aj nárok. Koľko ľudí z okolia nás potrebuje! Aj Ježiš v určitom zmysle potrebuje mňa človeka.
Návrh na osvojenie si: Pôstnu dobu prežiť aj v službe blížnym.
