Meditácia na 10.04.2019
Streda po 5. pôstnej nedeli | Jn 8, 31-42
Ježiš povedal Židom, ktorí mu uverili: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: ‚Budete slobodní?!‘“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; a chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Aj vy robíte to, čo ste počuli od otca.“ Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.“ Ježiš im povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. No vy ma chcete zabiť – človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. Vy robíte skutky svojho otca.“ Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha.“ Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal.“
Byť učeníkom
Podľa čoho viem, že som učeníkom Krista? Čo od svojich učeníkov vyžaduje Ježiš? Ako chcem dokázať Kristovi, že mám radosť z toho, že som jeho učeníkom? Ježiš Židom, ktorí mu uverili, povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8,31). Židia sa chválili svojou slobodou a Ježiš im vysvetlí, kto je skutočne slobodný a kto otrok. Platí zásada, že nikdy nebude otrokom slobodný, hoci aj vo väzení. Ak sa niekto usiluje zmeniť vonkajšiu skutočnosť tým, že sa dostane z väzenia, aby bol slobodný, tak v skutočnosti ostáva naďalej väzňom. Slobodu nenachádzame vo vonkajších podmienkach. Slobodu nosíme v sebe. Byť učeníkom, znamená žiť v pravde a slobode, žiť bez hriechu. Kto pácha hriech, je otrokom. Najmä častým opakovaním hriechu, či dlhším zotrvaním v hriechu hrozí, že učeníkom budem len navonok a nie vo vnútri; a keď nedôjde k podstatnej zmene postoja k hriechu, stav učeníka môže byť zavrhnutý, odmietnutý a i zobratý. Naše predsavzatia učeníka nech nie sú všeobecné, hmlisté, to ich robí neúčinnými. Učeník si uvedomuje, že Ježiš sa kvôli nášmu oslobodeniu z pút hriechu a náruživosti nechal zajať a zviazať.
Návrh na osvojenie si: Počas dňa si pripomenúť, že som pozvaný byť učeníkom Ježiša.
