Meditácia na 19.04.2019
Veľký Piatok | Jn 18,1 - 19,42
Ježiša chytili a zviazali - Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“ Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“ Povedal im: „Ja som.“ Bol s nimi aj zradca Judáš. Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“ Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.“ Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“ Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“ Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“... (...)... Ježišovo telo zavinuli do plátna s voňavými olejmi - Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.
Láska bez bolesti neexistuje
Do neba vedie len cesta cez kríž. Aj dnes zostáva platná výzva: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 16,24-25). Tieto slová aj dnes mnohí kresťania prijímajú za svoj cieľ. Mnohí prichádzajú na to, že život má takú hodnotu, koľko námahy nás stál. Uvedomujeme si zodpovednosť za svoj život. Kto sa naučí stáť pod krížom Krista a kríž mu ostane nielen v oku, ale dostane sa aj do srdca, taký človek nadobudne presvedčenie, že bez Božieho milosrdenstva nie je možná naša spása. Ten sa naučí hoci s námahou žiť slová “buď vôľa tvoja“, ale spozná, že žiadny kríž prijatý od Krista nie je zbytočný.
Pod krížom sa najlepšie učí „milovať nepriateľov; dobre robiť tým, čo nám zle robia; žehnať tým, čo nás preklínajú a zlorečia; odpúšťať tým, čo nám berú česť, dobré meno, oberajú nás o zdravie; modliť sa za tých, čo nemajú citu, lásky, porozumenia, čas pre nás; pod krížom sa naučíme dať aj to posledné; ísť s ním nie míľu cesty, ale dve míle; pod krížom sa najlepšie učí mlčať a zabrániť tak väčšiemu zlu; nevrátiť zaucho, ale nastaviť aj druhé líce... Pod krížom sa najlepšie učí znášať ten náš, ten môj kríž, prehru, neúspech, chorobu, bolesť, sklamanie, žiaľ, zradu...
Náš bozk Ukrižovanému nech je odprosením, nie bozkom Judáša. Náš pohľad na kríž nech nie je rúhaním zástupu na Golgote, ale verným prijatím slov „hľa, tvoja matka, hľa, tvoj syn“. Odnesme si Kristove slová z kríža „Je dokonané“ (Jn 19,30). Tajomstvo Božej lásky sa naplnilo a my chápeme slová: „Uvidia, koho prebodli“ (Jn 19,37). Amen.
| 
| ✞ KRÍŽOVÁ CESTA | 2018 | UTRPENIE