Meditácia na 20.04.2019
Biela sobota - Veľkonočná vigília | Lk 24, 1-12
V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.‘“ Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
Liturgia vigílie Veľkej noci nesie pečať radosti, že Ježiš žije
Veľkonočná vigília je jednou z udalostí v liturgickom kalendári, kde viac a silnejšie pociťujeme volanie duše po Bohu. Duša túži po Bohu. Smrteľné telo si za pomoci duše uvedomuje, že naša vlasť je v nebesiach. Túžba po slobode býva umlčiavaná, ale človek má urobiť všetko preto, aby svoj život prežil v pravde, láske a spravodlivosti a zaslúžil si účasť na radosti Boha. A to aj vtedy, keď pokušenie, hriech, zloba sveta, tela a diabla chce umlčať v nás túžbu po Bohu. Orientálny príbeh rozpráva o mužovi, ktorému prekážal bambusový ker, ktorý rástol neďaleko cesty. Snažil sa ho zničiť už pri koreni. Vyrezal otvor ku koreňu, polial ho jedom, zasypal štrkom a nakoniec zalial betónom. Po dvoch rokoch sa začal chodník nadúvať a rastlina, bambus, opäť vyrašil na svetlo.
Boha nemožno v nás zničiť. Sme predsa vrcholné Božie dielo. Sme stvorení na obraz Boha. A liturgia Veľkej noci je dôkazom toho, že Kristovo zmŕtvychvstanie je naša istota. Život sa smrťou nekončí. Každý človek bude vzkriesený. Každý podľa toho, čo si svojim životom a skutkami zaslúži. Pri druhom príchode Krista na konci sveta každý uzná moc Krista, ale odmena alebo trest ho neminie. Liturgické obdobie, ktoré nasleduje, je výzvou venovať sa svojej duši. Duša, hoci je neviditeľná, je večná, neumiera. Naša duša Kristovým zmŕtvychvstaním chce nájsť to, čo jej patrí: svoj cieľ vo vlasti svetla a pokoja.
Liturgia dnešnej noci je pre mnohých očakávaným okamihom, na ktorý sa tešia, pripravujú a odnášajú si potrebnú posilu. Nech je pre nás všetkých táto noc bdenia časom “aleluja“. Amen.
