Meditácia na 21.04.2019
Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania | Jn 20, 1-9
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Ježiš premohol smrť. Radujme sa!
Kto pochopil veľkonočné «aleluja», prežíva radosť počas celého roka i vtedy, keď sa v liturgii slovo nepoužíva. Zmŕtvychvstanie Krista nasýti dušu a uhasí smäd aspoň tak ako chlieb a voda telo. O čo viac radosti cíti duša, keď si žijeme tak, aby sme si raz zaslúžili večný život so zmŕtvychvstalým Ježišom. Čo nás môže viac tešiť ako myšlienka, že všetko, čo môže potešiť na zemi, poteší aj v nebi. Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu. Kto túži žiť so Zmŕtvychvstalým, tomu on dá poznať pravú vnútornú radosť už na zemi. Taký sa dokáže tešiť v pravej radosti, ktorá môže niesť aj pečať následkov dedičného hriechu. To preto, že nesmieme na zemi zabudnúť, že utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista tvorí jeden celok. Jedno bez druhého nemôže jestvovať. Keď chceme raz s Kristom byť vzkriesení k sláve, už na zemi máme prijímať kríž života. Na strome až po odkvitnutí kvetu možno hľadať plod. Kvetom je utrpenie a smrť, zmŕtvychvstanie je ovocie. Niet ovocia bez kvetov. My kresťania dnes oslavujeme zmŕtvychvstanie Krista a nezabúdame na Kristovo utrpenie a smrť. Pre nás každá svätá omša je nekrvavá obeta Golgoty. Pri svätej omši na pozdvihovanie vyznávame: „Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve.“ Alebo: „Spasiteľ sveta, zachráň nás, veď ty si nás vykúpil svojim krížom a zmŕtvychvstaním.“ Keď chceme mať účasť na večnej radosti, už na zemi sa spájame v radostnom «aleluja».
Spomeňme si pri dnešnej svätej omši na tých, ktorým sme poslali veľkonočný pozdrav, i na tých, čo poslali pozdrav nám a pripojme slovo «aleluja» so všetkým, čo v spojení so Zmŕtvychvstalým znamená. Modlime sa za nich i za seba, aby raz, keď budeme zomierať, mohli sme po sebe zanechať víťazstvo života a za náš príklad, vzor života nám mohli radostne popriať svetlo večné, prípadne, povedať "vďaka za všetko"... Amen.
