Meditácia na 22.04.2019
Pondelok vo Veľkonočnej oktáve | Mt 28, 8-15
Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.
Zmŕtvychvstalý dáva zmysel žiť
Veľkonočný pondelok je dňom veľkonočnej oktávy, kedy každý deň prežívame to isté ako v jeden deň: udalosť zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Deň vzkriesenia je prvým dňom nového stvorenia. Na počiatku Boh stvoril svetlo. Dnes si pripomíname, že teraz naším svetlom je sám Kristus. Otvára nám oči. Dáva nám nové srdce, v ktorom žiari a blčí jeho slovo. Vyzýva nás na novú cestu v spojení s ním. Uvedomujeme si, že kde je on, tam máme byť aj my. Že to nie je jednoduché, pripomínajú nám už udalosti pri zmŕtvychvstaní. Evanjelium podáva akoby dva obrazy: jeden jasný a druhý tmavý. Ženy sa klaňajú Ježišovi a tým vyznávajú vzkrieseného Pána. Druhý a tmavý obraz predstavuje veľkňazov a starších, ako podplácajú rímskych vojakov, aby popierali Kristovo zmŕtvychvstanie. Aj my sa máme rozhodnúť, čo si vybrať, pre čo žiť. Viera a poklona, alebo nenávisť a lož. To sú spôsoby, ako zaujať postoj k Zmŕtvychvstalému.
Kristus nepatrí minulosti. Nenájdeme ho viac v hrobe. Kristus žije. Je medzi nami. Nesmieme čakať. Treba si nájsť čas a stretávať sa s Kristom. V to nedeľné ráno, keď začalo znova biť Kristovo srdce, svet sa stal ešte viac spoločnou zemou Bohu a ľuďom. Je potrebné, aby sme si Kristove slová, ktoré povedal v nedeľné ráno ženám, čo najviac osvojili: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia“ (Mt 28,7). Naša Galilea je naša rodina a okolie, kde žijeme. Každý deň môžeme stretnúť zmŕtvychvstalého Krista, ktorý nás poveruje oznámiť ľuďom zmysel a cieľ života, upriamiť cesty k Bohu, poučiť, povzbudiť, napomenúť, dodať odvahy. Tým viac a aktuálnejšia je táto naša misia, čím viac si uvedomujeme, že mnohí sa dajú pomýliť, zviesť a volia si cestu, hoci ľahšiu, pohodlnejšiu, rovnejšiu, ale tá ich na konci nemôže uspokojiť, urobiť šťastnými, nepomôže im nájsť blaženú večnosť.
Keď veríme, za čo Kristus trpel, zomrel a čo nám svojím zmŕtvychvstaním prisľúbil, nesmieme mlčať, keď iní nepočuli o Kristovi alebo majú ťažkosti učenie Krista prijať. Radosť, ktorú ponúka Ježiš, nemožno uzamknúť v hrobe. Klamať nesmieme. Boh sa nedá odstrániť zo života ľudí. Boh je predsa ich Stvoriteľ. Patríme predsa Bohu. Amen.
