Meditácia na 23.04.2019

Utorok vo Veľkonočnej oktáve | Jn 20, 11-18

Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.

Žena,... koho hľadáš?

Život Márie Magdalény, od chvíle jej obrátenia sa ku Kristovi, bol stálym hľadaním Učiteľa. Napriek tomu, že sa už mohla považovať za obrátenú, napriek tomu, že dôsledne nasledovala Ježiša až pod kríž - neprestala v tom hľadaní. Veľmi prežila vlastné zmŕtvychvstanie do života v milosti, ale naďalej sa usilovne starala o ten život a hľadala osobný kontakt s Kristom, ako prameňom tohto života.

Práve preto, že toľko sa jej odpustilo, preukazovala takú veľkú lásku. Tiež ľahšie jej bolo uveriť v skutočnosť zmŕtvychvstania; pretože veríme v posvätné tajomstvá skôr z dôvodu toho, čo milujeme, než z dôvodu toho, čo chápeme.

A kto vie, či naša láska ku Kristovi nie je preto oveľa menšia, že nie sme si vedomí až takých ťažkých hriechov ako Magdaléna, a myslíme si, že Kristus nám nemusí príliš veľa odpúšťať? Myslíme si, že sme už objali Kristovi dosť silne nohy - a cítime sa oslobodení od povinnosti ďalšieho hľadania. Ale srdce sa zatvára pred Bohom vtedy, keď sa človek poddá zhubnej istote, že už našiel, že už má, že už vie, že už nič viac k spáse nepotrebuje. Horšia - ako strata Boha je istota, že sme ho už našli. Nemožno nájsť Boha raz navždy. Boha treba hľadať každý deň od začiatku; náš život má byť stálym hľadaním, obracaním sa a zmŕtvychvstaním. Nájdenie Krista pri prázdnom hrobe sa stále opakuje, keď akýmkoľvek spôsobom povstávame k novému, lepšiemu životu.

| | | 2018