Meditácia na 29.04.2019
Pondelok po 2. veľkonočnej nedeli | Mt 11, 25-30
V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Túžime žiť
Ježiš nám hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním.“ Prichádzajme k Ježišovi, hovorme mu o našich bolestiach. On nám ich neodníme, ale dá nám silu objať ich s láskou. Dcéra veľkého ruského spisovateľa F. Michajloviča Dostojevského spomína na posledné chvíle s otcom takto: „Zavolal nás do svojej izby, vzal naše rúčky do svojich, požiadal matku, aby otvorila Bibliu a čítala nám príbeh o márnotratnom synovi. Potom slabým hlasom povedal: Deti moje, nezabudnite nikdy na to, čo ste práve počuli. Majte plnú dôveru v Boha a nikdy neprestaňte dúfať v jeho odpustenie. Veľmi vás mám rád, ale moja láska nie je nič v porovnaní s nesmiernou Božou láskou ku všetkým ľuďom, ktorých stvoril. Aj keď sa vám stane, že sa dopustíte hriechu, nikdy nezúfajte a neprestaňte dúfať v Boha. Ste jeho deti, pokorte sa pred ním ako pred svojím otcom, proste o odpustenie a on sa poteší vašej ľútosti, ako sa potešil z návratu márnotratného syna.“
Priatelia, je to viera v Boha, ktorá dáva nášmu životu krásu a hodnotu. Amen.
