Meditácia na 30.04.2019
Utorok po 2. veľkonočnej nedeli | Jn 3, 7b-15
Ježiš povedal Nikodémovi: „Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“ Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Svedčiť svojim životom
Vydávam svedectvo primerané tomu, na čo sa pripravujem? Ako vnímam a prijímam svedectvo života svojich blízkych? V čom vidím klady a zápory svedectva o povolaní, u seba a v okolí? Ježiš hovorí Nikodémovi: „Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli“ (Jn 3,11). Ježiš sa predstavuje v roli svedka, ktorý svedčí o tom, čo videl, o tom učí a v tom uisťuje. Ježiš je verný svedok, keď zjavuje tajomstvá Boha a jeho lásky k nám. Keď sa Ježiš vyjadruje v množnom čísle: “hovoríme“, má na mysli aj nás, ktorí sme povolaní vydávať svedectvo spolu s ním. Najpresvedčivejšie svedectvo vydávame skutkami oživenými láskou. Od nás sa právom žiada a čaká, že svoju službu budeme konať verne, čestne, zodpovedne a s láskou. Vyzdvihnutý Ježiš na kríži je náš vzor svedka lásky. Každý náš akt obety, obetovania sa, ústupčivosti, odpustenia je našou účasťou na kríži Ježiša Krista a na jeho svedectve.
Návrh na osvojenie si: Uvedomím si význam svojho svedectva pre okolie.
| 2018