Meditácia na 04.05.2019
Sobota po 2. veľkonočnej nedeli | Jn 6, 16-21
Keď sa zvečerilo, zišli Ježišovi učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.
Nemať strach
Kedy a prečo cítim strach? Ako vnímam “nemať strach“? Aký postoj mám zaujať k strachu? Ježiš kráčajúc po mori k apoštolom povedal: „To som ja, nebojte sa“ (Jn 6,20)! Ježiš učí nemať strach pred duchovnými hlbinami, keď sa raz ocitneme pri nich. Ježiš varuje, aby sme neboli vystrašení či zaskočení. Svet hriechu, či je to materiálna bieda a či duchovná lož, nám nesmú zakrútiť hlavou a srdcom. Každodenná cesta ponad hlbiny si vyžaduje prijať Ježišove slová: „To som ja, nebojte sa!" Proti hlbinám zla musíme postaviť hlbinu svojej viery, nádeje a lásky, hlbinu duchovného života a bohatstva, aké musíme vypracovať v sebe. Snažme sa budovať cestu bez zúfalstva, zvládať utrpenie a zamedziť šíreniu strachu. Dokážeme to modlitbou, skutkami praktického milosrdenstva a najmä prehlbovaním duchovného života. Jedine zmŕtvychvstalý Ježiš dvíha i tých čo padli do hlbín, posiľňuje pochybujúcich, dodáva odvahu skleslým a sklamaným.
Návrh na osvojenie si: Strachu treba predchádzať. Hriešne neriskovať. Žiť v dôvere v Boha.
