Meditácia na 08.05.2019
Streda po 3. veľkonočnej nedeli | Jn 6, 35-40
Ježiš povedal zástupom: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
Vidieť a veriť
O čom hovorí môj život? Ako vnímam vieru svojho okolia? V čom a ako som obohatením vo viere pre svoje okolie? Ježiš povedal zástupom: „Vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život“ (Jn 6,30). Ježiš vyčíta Židom, že aj vidia aj počujú čo robí a učí a predsa ho neprijímajú. Nestačí veriť len v to, čo vidíme. Čo vidíme, nevyžaduje vieru, keď veríme vlastným očiam. Boh nám dal aj dar viery, vidieť viac, ako vidíme prirodzenými očami. Naša viera sa musí opierať o rozumné predpoklady. Sv. Augustín odporúča: „Váž si a miluj svoj rozum.“ My veríme nielen v Ježiša, čo učil, robil, ale veríme mu v správnosť jeho zásad a požiadaviek, s akými sa na nás obracia. Zmŕtvychvstalý Ježiš je vo svojej historickej existencii reálnym argumentom tak pre empirikov, ako aj pre racionalistov. Keď Ježiša vidíme takého, aký je, môžeme pokojne dôverovať všetkému, čo nám hlása.
Návrh na osvojenie si: Naučiť sa prežívať sv. omšu a čerpať z nej pre seba i blížnych.
