Meditácia na 15.05.2019
Streda po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 12, 44-50
Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“
Byť svetlom
Čo vyvoláva vo mne slovo “svetlo“? Bez čoho si neviem predstaviť svoje povolanie? Akú úlohu zohráva v liturgii slovo svetlo? Ježiš zvolal: „Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách“ (Jn 12,46). Slovo “svetlo“ premáha strach, smútok, neistotu, pochybnosť, utrpenie i smrť. Život telesný i duchovný sa nezaobíde bez svetla. Svetlo prináša radosť. Ježiš je svetlo sveta. Dáva návod ako najlepšie využiť svetlo. Povolanie si vyžaduje byť svetlom. Myšlienky, slová i skutky majú byť svetlom. Pri krste zažatá svieca je výzvou byť svetlom, žiť vo svetle, šíriť svetlo. Prečo na tvárach, v správaní, v slovách, v postojoch, v priateľstvách je vidieť tmu? Pretože v srdciach niet Boha. Ako planéty odrážajú svetlo slnka, tak kresťanstvo musí do tmy pohanstva prinášať svetlo Boha. Kto nečerpá pravé svetlo od Krista, nemôže prijať úrodu vo večnom živote.
Návrh na osvojenie si: Pripomeniem si, že povolanie musí byť svetlom pre všetkých, ku ktorým som poslaný.
| 2018