Meditácia na 01.06.2019
Sobota po 6. veľkonočnej nedeli | Jn 16, 23b-28
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.“
Prosiť
Viem prosiť? V čom vidím dôležitosť vedieť prosiť? Aké skúsenosti mám s prosením? Ježiš povedal: „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to“ (Jn 16,23). Ježiš nie nadarmo zdôrazňuje vedieť správne prosiť. Nestačí len formálne prosiť. Prosba zahŕňa dôveru, odovzdanosť, lásku... Učme sa zjednocovať s Ježišom. Toto zjednotenie sa odohráva na zásade lásky, že On sám bude prosiť za nás Otca. Kto s Ježišom prosí, ten aj vie milovať a neprosí o nič, čo by bolo v rozpore s Božou vôľou. Každá takáto prosba ma šancu byť vypočutá. Predmet a spôsob modlitby nech súhlasí s vôľou Božou. Zvlášť pokora a trpezlivosť v prosiacej modlitbe sa páčia Bohu. Často treba prosiť. Nebojme sa prosiť. Najmä pri sv. omši je dôležité vedieť prosiť. Neprosme len za seba či za veci hmotné, prosme o rýdzo kresťanské hodnoty.
Návrh na osvojenie si: Byť vytrvalým v prosbách.
