Meditácia na 03.06.2019
Pondelok po 7. veľkonočnej nedeli | Jn 16, 29-33
Učeníci povedali Ježišovi: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“ Ježiš im odvetil: „Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“
Samota
Ako znášam samotu? Prečo si mám osvojiť samotu? Čo prináša v duchovnom živote samota? Ježiš povedal: „A mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou“ (Jn 16,32). Ježiš vedel, čo bude nasledovať po poslednej večeri. Apoštoli sa rozutekajú a on ostane sám. Učiť sa dávať ľuďom nezištne, obetavo, z lásky, ale nepodceniť ticho a samotu strávenú s Ježišom. Kto chce vytvoriť veľké diela, musí si zamilovať samotu s Ježišom. Pravá samota je obohatením, vzpruhou, útechou, pookriatím. Aj v najväčšom zápale povinností, úloh, zodpovednosti vedieť si nájsť čas utiahnuť sa, stíšiť sa, uzobrať sa so svojimi myšlienkami a citmi. V tichu a sám s Bohom vedieť sa pýtať Boha a seba, riešiť nastolené otázky, premyslieť si postoje, naučiť sa Bohu odovzdať ťažkosti, poprosiť o nové milosti či poďakovať sa.
Návrh na osvojenie si: Vytvoriť si oázu, kde sám v samote budem nachádzať Boha.
| 2018