Meditácia na 06.06.2019
Štvrtok po 7. veľkonočnej nedeli | Jn 17, 20-26
Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“
Príčiny nejednoty
Poznám príčiny jednoty? Aké mám skúsenosti s rozdeľovaním, triedením, oddeľovaním medzi ľuďmi? Čím a ako môže budúci kresťan prispieť k budovaniu jednoty? Ježiš povedal: „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja“ (Jn 17,24). Ježiš prosí nielen v duchu ekumenizmu, čiže budovanie jednoty medzi rôznymi náboženstvami, ale aj o jednotu medzi nami kresťanmi, rímokatolíkmi. Ježiš nám pripomína, že zomrel za všetkých. Pohoršenia z nejednoty sú prekážkou mnohým prijať Krista za svojho Pána a Boha. História nesie ťažké bremeno nelásky. Ľudské chyby, omyly, hriechy, vojny pomýlili a dnes rozdeľujú. Príkaz lásky je potrebné postaviť na svietnik a musí sa stať soľou svetu. Nové delenia, ktorých príčinou je pýcha, tvrdohlavosť, strata úcty a autority musia byť zastavené aj naším príkladným prístupom k Ježišovým slovám o jednote.
Návrh na osvojenie si: Nikdy nedať príčinu k nejednote. Naopak. Spájajme a zjednocujme.
| 2018