Meditácia na 12.06.2019
Streda 10. týždňa v Cezročnom období | Mt 5, 17-19
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“
O čom je teda zachovávanie prikázaní?
Aký to má zmysel? Je to na to, aby sme v nebeskom kráľovstve boli veľkí. Je to o Bohu a o nás. Zo strany Boha je daný poriadok, ktorý napomáha normálnemu fungovaniu sveta. Ak chceme, aby náš svet fungoval normálne a ak chceme aj my žiť normálne, je potrebné zachovávať Boží zákon. Všetko, čo Boh prikázal a aj čo Cirkev nariadila, má rozvíjať človeka; nie je to postavené proti človeku, ale kvôli človeku. Dnes je veľkou „módou“ vyhlasovať: Ja zachovávam Božie príkazy - nekradnem, nezabíjam, s nikým nič nemám a ja som dobrý. Cirkevné zákony si vymyslela Cirkev, to s Bohom nemá nič spoločné, tie zachovávať nemusím! Veď ale, čo je Cirkev, resp. kto je Cirkev? Hlavou je Kristus a my sme jej údmi. My spolu s Kristom sme Cirkev. Cirkev nie je ďaleko odo mňa; Cirkev nie je len pápež, kardináli, biskupi, kňazi…, každý jeden z nás, čo sme pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, sme živými údmi Cirkvi. Keď si toto uvedomíme, iste nepovieme, že cirkevné zákony sa nás netýkajú. Týkajú sa nás!
A teraz, ak sme to predtým tak nevnímali, to už vieme a už nás to zaväzuje o to viac, aby sme podľa toho žili. Zachovávajme prikázania a učme aj druhých zachovávať prikázania a máme isté miesto v nebeskom kráľovstve. A robme to všetko s láskou a z lásky k Bohu a k blížnym. Začnime už dnes, neodkladajme si to na potom, lebo potom by sme to už nemuseli stihnúť. Amen.
| 2018