Meditácia na 21.06.2019
Piatok 11. týždňa v Cezročnom období | Mt 6, 19-23
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!“
Modlitba bez lásky nič neznamená
Kresťan si často musí uvedomiť, že toto všetko sú veci, ktoré rýchlo strácajú na hodnote. Preto si musí svoj život, to znamená svoj vzťah k veciam a okolnostiam riadiť tak, aby jeho srdce neliplo na pominuteľných veciach, ale viac venoval pozornosť iným hodnotám – pokladom, o ktorých hovoríme, že nestrácajú na hodnote, sú rovnako cenné, a to: milosti a Božia pravda. Môžeme povedať, že pre nás veriacich je toto náš poklad, naše bohatstvo, a teda tam musíme mať aj svoje srdcia. Zvlášť dnes, keď hovoríme o konzumnej spoločnosti, má si kresťan všimnúť, že veci tohto sveta nemajú pre nás stálu hodnotu, ale musí si byť vedomý, že aj lesk, sláva týchto vecí nemá pre nás významnejšie miesto. Toto nám vysvetľuje Pán Ježiš v krátkom podobenstve o zdravom a chorom oku. V ľudskom tele má oko funkciu svetla. Človek so zdravými očami sa môže pohybovať, orientovať, čo naopak chýba chorému človeku. Takto je to aj s túžbou po bohatstve. Keď človek stratí duševný zrak, keď nedokáže správne veci chápať, prijímať, užívať, tak sa stáva slepým pre veci Božie, a teda uberá sa do záhuby.
Kresťan sa musí starať, aby nestratil duševný zrak, aby si ho nepokazil. Musí si ceniť Boha viac ako všetko na svete! Nebolo by na škodu, keby sme sa aj zamysleli a pospytovali si svoje svedomie. Aký je môj vzťah k hmotným veciam? Čo považujem za najcennejšie? Sú to peniaze, postavenie, rodina, Boh?
