Meditácia na 24.06.2019
Narodenie svätého Jána Krstiteľa | Lk 1, 57-66. 80
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Ťažiť zo svojho utrpenia
Svätca dnešného dňa poznáme veľmi dobre. Jeho život od začiatku, skôr ako sa narodil až po jeho násilnú smrť, je preniknutý oslavou Boha, modlitbou. Svoj život neprežil naprázdno. Smrť, ktorú si vyžiada hriešny tanec dcéry nezákonnej manželky Herodesa, je mu vlastne odmenou za jeho verný život Bohu. Mnoho ľudí je smutných, keď sa nevedia vyrovnať so svojimi ťažkosťami v živote. Áno, sú verní Bohu, modlia sa a zachovávajú jeho prikázania, a predsa roky trpia chorobou, neúspechom, útlakom a podobne. Kto však verí v Boha a pozná život Jána Krstiteľa, vie, že nesmie sa dopustiť hriechu zúfalstva. Ján celý život vedie ťažký život. Zomiera pomerne mladý, ale spokojný. Svoj život a poslanie splnil na výbornú. Teší sa, že sa napĺňa čas prísľubu Mesiáša.
Aj my sa máme tešiť, že po niekoľkých rokoch, nech je to aj celý život, uvidíme Boha z tváre do tváre. Toto uistenie nech je pre nás kvasom, ktorý nám vo chvíľach bolesti, utrpenia a skúšok prekvasí náš život a urobí ho bohatším, plnším a tiež aj krajším. Spomeňme si na slová Pána Ježiša, povedané na Hore blahoslavenstiev. Kto videl s vierou prekonávané utrpenie, a na druhej strane trpieť neveriaceho, môže sa o tom presvedčiť. Nejeden neveriaci si zúfa, pretože neverí vo večný život, ale len na život pozemský. A keď má trpieť celý život, volí si často predčasnú smrť. A nie je ich málo. Štatistika ukazuje, že tam, kde je slabá, alebo žiadna religiozita, stúpa počet samovrážd. A na druhej strane, tam, kde je viera v odmenu a trest, teda vo večný život, vidíme aj na tvári trpiaceho úsmev, radosť, hoci tiež si niekedy poplače a postone v bolestiach. Dnešný sviatok nám pripomína, aby sme udržiavali čo najužší kontakt s Bohom a často sa s ním stretávali. A na to je najvhodnejšia modlitba. Je potrebné naučiť sa s modlitbou rásť, svoj život vypĺňať rozhovorom s Bohom vo všetkých situáciách a stavoch života. Naučiť sa čerpať silu a nádej z modlitby. Modlitba by sa mala stať zdrojom našej radosti. Z toho vyplýva aj čistý život. Jánov život nás presviedča o kladnej, vedome a dobrovoľne danej odpovedi Bohu.
