Meditácia na 30.06.2019
13. nedeľa v Cezročnom období | Lk 9, 51-62
Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny. Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Boh rešpektuje slobodu človeka
Všetci veriaci sme navzájom úzko spojení, pretože sme povolaní na svätosť. Práve vďaka darom, ktorých sa nám dostalo od Boha, máme si byť navzájom svedkami a zároveň živými nástrojmi poslania Cirkvi podľa povolania, ktorým nás obdaroval Boh. Kristova výzva „Poď za mnou” (Lk 9, 59) je pozvaním prinášať čoraz hojnejšie duchovné ovocie. V živote každého človeka prídu chvíle, keď sa cíti nepochopený, hoci sa veľmi snažil. Ľudia ho nechápu, nechcú pochopiť a tí, od ktorých by to najmenej čakal, mu hádžu polená pod nohy, strpčujú a znepríjemňujú mu život. Aj toto patrí k plánu, ktorý má s nami Boh. Ježiš jedných volá priamo, iných cez ľudí či udalosti. Od jedného učeníka Ježiš žiada trpezlivosť pri neúspechu a u druhého rázne žiada odpútať sa od všetkého, čo by mu bolo prekážkou v povolaní. Ježišov radikalizmus je potrebné pochopiť a prijať. Vie, koho a kde potrebuje, komu a čo je potrebné na spásu, a preto primerane dáva potrebné prostriedky milosti. Od človeka však vyžaduje vernosť a vytrvalosť v povolaní. Povolaný dokáže Bohu povedať dôverné „áno” a nebojí sa vyznať svoju vieru za každej situácie.
Alfred Nobel prijímal za svojho tajomníka mladého inžiniera. Hneď v prvý deň po menšom uvítaní a niekoľkých formálnych vetách začal vedec útočiť na náboženstvo. Mladý muž zbledol. Bol totiž hlboko nábožensky založený a cítil sa byť dotknutý Nobelovými slovami. Nobel spozoroval jeho rozpaky a zdvojnásobil útoky. Inžinier to nevydržal. Začal odporovať svojmu zamestnávateľovi, odrážal jeho útoky. Z jednoduchého rozhovoru vznikla ostrá výmena názorov, ktorá vyústila do menšej hádky. Zrazu Nobel prerušil spor a prepukol v silný smiech. Potom podal mladíkovi ruku a srdečne mu ju stisol. „Páčite sa mi,” konštatoval slávny fyzik, „takýchto ľudí potrebujem. S radosťou vás prijímam do svojich služieb.”
Všetky naše modlitby a skutky, manželský a rodinný život, každodenná práca, duchovné a fyzické zotavenie, ak ich konáme podľa Ducha, ba aj ťažkosti, ak ich trpezlivo znášame, stávajú sa duchovnými obetami milými Bohu...
| 
| 
| 2018