Meditácia na 08.07.2019
Pondelok 14. týždňa v Cezročnom období | Mt 9, 18-26
Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá. Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.
„Lekár lieči, Pán Boh uzdravuje“
Často si myslíme, že ovocím viery je náhle, alebo aspoň blízke uzdravenie tela alebo duše. Keď sa to však rýchlo nedeje, myslíme si, že Boh nás nepočuje alebo nás nevidí. Ak skutočne veríme v Božiu dobrotu, neuvažujme, že by to bol trest, ale predstavme si ochorenie ako prostriedok na odskúšanie spolucítenia a pomoci ostatných. Ježiš teda zdôrazňuje, že chorú ženu uzdravila jej viera. Viera zostáva vždy predpokladom a základom spásneho činu v človeku. Pravdaže, môže mať rozličné formy, môže byť ešte aj nerozvinutá duchovne očistená. Je predsa vždy na ceste a v raste z viery pre vieru (porov. Rim 1,17). To znamená, z už jestvujúcej základnej, do čoraz hlbšie poznanej a dôkladnejšie žitej viery.
Ďakujeme ti, Pane, za každý uzdravujúci dotyk, ktorý nám dávaš v modlitbe, alebo nám zjavuješ svoju moc a obdivuhodné činy prostredníctvom tebou obdarovaných ľudí. Chceme byť vnímaví na stopy tvojich uzdravení nielen na tele, ale o to viac na duši, aby sme mohli vzdávať vďaky aj týmito slovami (Ž 126,3): „Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.“ Amen.
