Meditácia na 19.07.2019
Piatok 15. týždňa v Cezročnom období | Mt 12, 1-8
V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“ On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi? A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám. Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,‘ neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Pohoršenie
Farizeji sa pohoršujú, keď pozorujú, ako hladní Kristovi učeníci trhajú klasy v sobotu. Samozrejme, sú pohoršenia zavinené a pochopiteľné. V tomto prípade však pohoršenie pochádza z falošnej nábožnosti, z bezduchého formalizmu. Bezduchý formalizmus, a teda aj neľudský, nechce zohľadniť situáciu hladného človeka. Pán Ježiš práve na túto neľudskosť upozorňuje farizejov, keď cituje Božie slová, ktoré povedal prorok: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Niektorí ľudia, podobne ako títo farizeji, sa pohoršujú nad nepodstatnými vecami, sami dopúšťajúc sa zjavných hriechov proti láske. Z dnešného evanjelia vyplýva veľmi výrazne, že nepohoršuje to, čo je ľudské - ale to, čo je neľudské. Nepohoršuje konanie tých hladných, ktorí trhajú klasy v sobotu, ale pohoršuje, lebo je neľudské, pohoršenie farizejov.
Keby sme sa aj ocitli zoči-voči niečích samozrejmých hriechov - tak prvou našou vecou je zamyslieť sa, prečo ten človek tak konal; potom zamyslieť sa nad tým, ako tomu človeku pomôcť; a moralizovanie nechať až na koniec. Práve takýto postoj voči našim hriechom zaujíma Kristus. Nepohoršuje sa, neodsudzuje, ale umiera za hriešnikov, aby ich zachránil.
