Meditácia na 20.07.2019
Sobota 15. týždňa v Cezročnom období | Mt 12, 14-21
Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť. Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.“
Čo naša tichosť?
Hádame sa s druhými, kričíme na seba?
O Ježišovi platia slová: „Nebude sa hádať, ani kričať,... nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôtik neuhasí. Cítime, že to patrí i nám? Čo naša pokora? Dokážeme vidieť v správaní a počínaní druhých niečo dobré? Neuhasíme pohŕdaním a odmietnutím u druhého pokus o dobro? Skutočne sme žiakmi Pána Ježiša? Vieme byť aj ticho a vieme aj mlčať? Tieto a podobné otázky mali by sme si všimnúť i v praxi svojho života. Naša odpoveď na tieto otázky by mala byť jasná: Áno, Pane, chcem byť tvojím služobníkom! Chcem byť pokorný! Chcem vedieť mlčať!
Osobnosť Pána Ježiša bola, je i bude pre nás významnou, ktorú sa oplatí nasledovať, napodobňovať a podľa jeho učenia žiť, pretože je nám príkladom. Amen.