Meditácia na 26.07.2019
Piatok 16. týždňa v Cezročnom období | Mt 13, 18-23
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Nie je slovo ako slovo
Pán Ježiš vymenúva rôzne príčiny neúčinnosti Božieho slova, a teda: nedostatok reflexie, nestálosť, roztržitosť. My samozrejme, prijímame slovo o Božom kráľovstve s náležitou úctou a s najlepším úmyslom. Napriek tomu nie vždy to zrno kráľovstva nachádza v nás optimálne podmienky vývoja. Pekne sa hovorí pri príležitosti sejby, že zem prijala zrno, aby priniesla úrodu. Nie je to správne prirovnanie: dôležitejšiu úlohu ako zem, spĺňa zrno; ono obsahuje životodárnu silu, zem slúži zrnu, a teda zrno vlastní zem, taká je pravda. A tak je tomu so zrnom Božieho slova.
Myslíme si, že aj my vďačne prijímame túto sejbu, to zrno, to slovo: pozorne ho počúvame, ostáva v našej pamäti. Sme teda hrdí a šťastní, že sme prijali zrno slova, že ho vlastníme. A zatiaľ má to byť naopak: Božie slovo má vlastniť nás! Deje sa to vtedy, keď nás Božie slovo účinne oplodňuje, keď oživuje naše srdce a vôľu natoľko, že prináša úrodu našich skutkov. Takto možno tiež povedať, že sám človek je zrnom, prostredníctvom ktorého vzíde a zjaví sa Božie kráľovstvo. Práve takto hovorí národný básnik Slowacki: Človek je zrno pred vekmi počaté z ducha - a slnko je v každom človeku. To slnko sa zapaľuje v nás pri Kristovom oltári.
| 
| 2018