Meditácia na 28.07.2019
17. nedeľa v Cezročnom období | Lk 11, 1-13
Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“ Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘ A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“
Neodbytnosť pri modlitbe
Niekomu by sa mohlo zdať, že takáto neodbytnosť pri modlitbe je pod dôstojnosť človeka. Ľudia, ktorí sú leniví sa modliť, ospravedlňujú sa: čo budem Pána Boha otravovať! A človek prehnane ambiciózny hovorí: samozrejme, oslavná modlitba, ďakovná modlitba, odprosujúca modlitba - to sú šľachetné modlitby, lebo úmysel je šľachetný; ale také dotieravé žobranie, škamranie neoslavuje Boha, ani nie je jeho uctievaním. Uctievanie ako uctievanie; ale normálne dieťa, keď sa obracia s prosbami na matku, vôbec sa necíti pokorené. Pán Ježiš nás dnes presviedča, že Boh chce, aby sme ho prosili, a to naliehavo prosili. Naše prosebné modlitby sú samozrejmým vyznaním našej viery a dôkazom našej dôvery. Určite, ako dáva Pán Ježiš na vedomie, nie vždy dostaneme hneď to, o čo nám ide.
Nechže svedectvom tejto našej viery a dôvery bude práve vytrvalosť v prosení; treba s námahou a trpezlivo sa predierať k svetlu. Zvlášť, že Pán Boh nie vždy je ochotný dať nám to, o čo prosíme. Pán Boh, samozrejme, vždy ako odpoveď niečo dá. Ale to, čo Boh dáva, vždy je lepšie než to, o čo človek prosí. Pán Boh nedáva jednoducho hocičo.
Všimnime si Kristove slová: nebeský Otec dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia. A teda nie vždy to, o čo prosia - ale v takom prípade niečo viac: tomu, kto prosí o to, čo je ľudské, dá, čo je božské, čo len on môže dať; dá pokoj, pochopenie, súhlas s Božou vôľou; dá silu znášať ťarchu a premáhať protivenstvá - a to je oveľa viac, než zlikvidovanie tiarch a protivenstiev. Ale v každom prípade človek dostane od Boha toľko, koľko od neho očakáva. Ak očakávame málo, tak aj málo dostaneme; ak rátame s mnohým, dostaneme veľa. Očakávame zázrak? Ak oň prosíme, môžeme Boh môže spraviť aj zázrak.
| MODLITBA