Meditácia na 29.07.2019
Pondelok 17. týždňa v Cezročnom období | Lk 10, 38-42
Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“
Počúvať Boha
Dnešný úryvok evanjelia o Marte a Márii nám dáva podnet k úvahám a zamysleniam o dvoch spôsoboch života. Jeden je činný aktívny, druhý rozjímavý a kontemplatívny. Marta predstavuje prvý spôsob - vystupuje v role hostiteľky. Ona je tá, o ktorej evanjelium píše, že prijala Ježiša do domu (porov. Lk 10,38). Jej sestra Marta predstavuje druhý spôsob - pozorne počúva Ježiša. O nej Lukáš píše, že „si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo“ (Lk 10,39). Z ľudského hľadiska bola pochopiteľná reakcia Marty, keď sa o Ježiša domáhala toho, aby jej sestra pomohla s obsluhou. A Ježiš určite neprišiel sám, prinajmenšom boli s ním dvanásti apoštoli. Všetky práce s pokrmom a obsluhou stoja za to, len aby mohli zakúsiť prostredie domova v ich vlastnom dome. Ježiš odpovedá Marte taktne, ale priamo. Hovorí, že lepší podiel si vybrala Mária a ten jej nikto nevezme. Nechcel tým určite znevážiť Martinu prácu.
Svätý Pavol nás vyzýva: „Kto nechce pracovať, nech ani neje“ (2 Sol 3,10). Chce zdôrazniť, čo je v živote najdôležitejšie a na čo by sme nemali zabúdať ani pri najväčšom návale práce: Byť v tichosti so svojím Bohom. Byť s ním, načúvať mu, prestať robiť čokoľvek iného a spočívať v jeho blízkosti, je najlepším údelom. Nič lepšieho nemôžeme robiť, než práve toto. Dôverné chvíle s ním je to najkrajšie a najvýznamnejšie, čo v živote máme a nič nám nemôže nahradiť to bohatstvo, ktoré cez modlitbu dostávame. „Modli sa a pracuj“ (Ora et labora). Myslime na ňu i dnešnom uponáhľanom svete, kde rytmus práce dokáže človeka tak pohltiť, že nevie, čo je chvíľa pokoja. A keď tú chvíľu nájde, jeho myseľ je zavalená starosťami o mnoho vecí, takže sa nedokáže sústrediť. Nedajme sa chytiť do takejto siete, lebo sa z nej ťažko dostáva. I minúty prežité s Bohom v sústredenej a intenzívnej modlitbe odovzdanosti a dôvery môžu byť silnou stopou svetla, ktoré ožiaruje celé hodiny našej dennej práce.
Naučme sa od Marty pozývať Pána do svojho domu a byť k nemu pohostinní. Kiežby aj o nás platilo, že si robíme starosti tam, kde ide o Ježiša. Na druhej strane sa máme učiť od Márie tomu, čo tvorí najlepší údel života: Byť čo najbližšie pri Kristovi, vnímať jeho prítomnosť i lásku, načúvať mu, čerpať z neho, nechať sa pohostiť od neho. Kiežby sme si s Božou pomocou oboje osvojili. Amen.
