Meditácia na 07.08.2019
Streda 18. týždňa v Cezročnom období | Mt 15, 21-28
Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Aká je tá naša viera?
Nezdá sa nám viera niekedy priveľmi ťažká a takmer nemožná, alebo sa vzpierame dôsledkom, ktoré vyplývajú pre nás, ako pre veriacich, prípadne ňou pohŕdame? Viera je dar a tento dar si musíme chrániť a rozvíjať. Viera potrebuje, ako všetko živé - potravu, aby mohla rásť. Preto sa musíme stále prehlbovať vo viere a oddanosti k Ježišovi Kristovi. Zároveň budeme musieť s ňou prekonať aj rozličné krízy, aby vyzrela. Viera v Ježiša ako Spasiteľa, viera v Ježiša ako v toho, ktorý oslobodí človeka od vnútorného zla, je tá správna viera v Mesiáša. Na takúto vieru Ježiš odpovedá kladne nielen v prípade kanaánskej ženy, ale vždy.
„Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš“ (Mt 15, 28).
Veľká viera ženy je hlavným dôvodom toho, že Ježiš uzdravil jej dcéru. Ježiš môže uzdraviť aj nás od všetkého toho, čo nás vnútorne zväzuje a zotročuje. Záleží len na nás, či Ježišovi veríme, že nás môže uzdraviť. Pane Ježišu, my v Teba chceme veriť, v Teba dúfať a nadovšetko Ťa milovať. Amen.
