Meditácia na 10.08.2019
Sobota 18. týždňa v Cezročnom období | Jn 12, 24-26
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.“
Tvár - obraz duše
Boh nás nielen obdaroval, ale si aj praje, aby sme dar prijali a mali z neho čo najväčší úžitok. Preto sviatosť zmierenia si zasluhuje, aby sme jej venovali primeranú pozornosť. Je na nás vidieť, našom správaní, štýle života, že sme kresťania?
Zomrel boháč. Našli ranu pri srdci. Prizerajú sa lepšie, telo je bez srdca. Keď otvorili trezor, div divúci - tam bolo jeho srdce.Srdce nemôžeme vidieť, iba s prístrojom. Nikto nikomu nevidí srdce bez prístrojov. Ale čo je vidieť, je naše spravenie, postoje, život... To prezrádza naše kresťanstvo, vieru... Aj naše spovede nám o niečom hovoria. Stačí sa len trochu prizrieť. Je správne, že chceme zmeniť svoj vzťah k celej sviatosti zmierenia, od jej vzdialenej prípravy, cez jej priebeh a následne aj jej konkrétny dopad na život.
Každé tvár je milá Bohu, keď je v nej vidieť vďačnosť za dar vykúpenia. Boh vždy trestal pretvárku. Ježiš karhal počínanie farizejov. Je pravdou, že naša telesná tvár podľahne porušeniu. Uvedomujeme si, že budeme mať aj pri vzkriesení oslávenú tvár. Tvár, ktorá bude niesť znamenia pravej lásky k Bohu, blížnym i k sebe. Pracujme na oslávenej tvári už dnes. Amen.
