Meditácia na 11.08.2019
19. nedeľa v Cezročnom období | Lk 12, 32-48
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“
Prežívať prítomný okamih v prítomnosti Božej
V knihe Ohlasujte Evanjeliá sa opisuje príbeh človeka, ktorý bol považovaný za bohatého a zároveň za veľkého hriešnika. Rozhodol sa, že sa zmení. Naplánoval si, že pôjde do Ríma a vyspovedá sa u samého pápeža. A tak aj urobil. Mal možnosť stretnúť sa so Svätým Otcom, ktorého vtedy požiadal o svätú spoveď. Bolo mu vyhovené. Dostal poučenie, oľutoval hriechy a prijal rozhrešenie. Na rozlúčku ešte dostal prsteň s latinským nápisom: „Memento mori“ - „Pamätaj na smrť.“ Tento človek spočiatku takto premýšľal. Ani ma to nestálo toľko námahy či straty času a ešte som dostal aj pekný darček od samého pápeža. Viac a viac si začal uvedomovať slová na prsteni. Pamätaj, že umrieš, že ťa čaká smrť, že opustíš všetko, čo dnes vlastníš, že pred Bohom platia iné hodnoty, že smrť je brána do iného života... Viac a viac začal žiť v prítomnosti Božej. Slová z prsteňa ho viedli k prehodnocovaniu vzťahu k veciam, udalostiam i ľuďom. Čo predtým malo prvé miesto a hodnotu, začalo ustupovať a na to miesto prichádzali hodnoty, na ktoré si predtým ani nepomyslel. Jeho zmenu života cítil nielen on, ale aj okolie to veľmi skoro pocítilo. Čo bolo pre neho najväčším prekvapením? Začal sa cítiť pokojnejší, šťastnejší a viac spoznával lásku ľudí zo svojho okolia.
Aby sme žili v prítomnosti Božej, nemusíme prijať rozhrešenie od pápeža a nemusíme byť obdarovaní ani prsteňom. Stačí, ak si prečítame znova dnešné evanjelium, prípadne spomenieme na slová z prsteňa a čo je najdôležitejšie, že začneme žiť s Bohom všedné i sviatočné dni, svoje povinnosti i relax, že si uvedomujeme krásu života v spojení s Bohom. Posilou pre nás je Božie milosrdenstvo. Veď pre nás Ježiš vybojoval najväčšie víťazstvo. Naše boje majú vzor. V bojoch nie sme sami. Uvedomujeme si, že deň sa zmení na večnosť a naša túžba po videní Boha na realitu. A pre toto sa vyplatí zriecť všetkého, čo pred Bohom nič neznamená. Vyplatí sa vziať svoj kríž a nasledovať Ukrižovaného. Skutočne, len on môže dať to pravé, čo potrebujeme. On nemôže sklamať, zviesť z cesty, nasľubovať, čo nemôže splniť... On je skutočne Cesta, Pravda a Život. Amen.
| ŽIVOT