Meditácia na 12.08.2019
Pondelok 19. týždňa v Cezročnom období | Mt 17, 22-27
Keď bol Ježiš s učeníkmi v Galilei, povedal im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A oni sa veľmi zarmútili. Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali: „Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?“ On vravel: „Platí.“ Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: „Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?“ On odpovedal: „Od cudzích.“ A Ježiš mu povedal: „Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba.“
Solidarita Boha s človekom
Pán Ježiš pri platení dane (v tomto prípade bola to daň na potreby chrámu), postavil sa na jednu úroveň so sv. Petrom a so všetkými inými daňovníkmi. Smieme tomuto faktu pripísať hlbší význam: Boh sa stal solidárnym s človekom - a Boží Syn sa stal obojstranným garantom tejto solidarity. Následkom prvotného hriechu sa svet ocitol v katastrofálnom stave: všetko nešťastie - to je dôsledok neposlušnosti prvých ľudí: previnenia, zločiny, vojny, choroby, utrpenie, a čo je najbolestnejšie - to je zatvorená brána neba. V tejto situácii Pán Boh bol by mohol „odpísať svet“, nechať ho vlastnému osudu; veď Boh nebol príčinou tejto katastrofy. A predsa sa Boh neodvracia od svojho stvorenia, nevzďaľuje sa z miesta katastrofy človeka.
Boží Syn sa stáva človekom, berúc všetky ťarchy a nevýhody nášho života, prijíma krivdy, ohováranie, osočovanie, zriekanie i samotnú smrť; platí naše dlhy, platí vysoký účet za všetky ľudské hriechy. Je v tejto katastrofe s nami, pri nás, uprostred nás, jedným z nás. V spore medzi nami, vinníkmi, a najvyššou spravodlivosťou - Boh stojí na našej strane, aby sme nezahynuli naveky. Nezovšednel nám tento fakt? Ježiš Kristus, keď nás vykúpil skrze kríž - stal sa solidárny s nami. Sme my navzájom solidárni s ním v proteste proti hriechu? Nie je solidárny s Kristom niekto, kto bagatelizuje svoje viny, či priam necíti sa v ničom vinný.
Každá obeta sv. omše, prinášaná na odprosenie Božej spravodlivosti, je najväčším dôkazom solidarity Boha s človekom, s človekom hriešnym, ale skrúšeným. Amen.
