Meditácia na 16.08.2019
Piatok 19. týždňa v Cezročnom období | Mt 19, 3-12
K Ježišovi pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: ‚Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele‘? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“ Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“ Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.“ On im povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“
Nerozlučiteľnosť manželstva
V Kristovej výpovedi máme jasné potvrdenie absolútnej nerozlučiteľnosti manželstva. Isté a rozhodné potvrdenie, ktorého sa drží Cirkev po dnešný deň. Pre ľudí, ktorí požadujú čoraz väčšiu slobodu v oblasti etiky, zvlášť sexuálnej, vyžadujú uvoľnenie morálnej disciplíny - táto rozhodná zásada manželskej vernosti je zvláštnym kameňom úrazu. Takíto ľudia majú námietky voči pápežovi, voči Cirkvi a cirkevným inštitúciám, pre ten údajný nedostatok srdca a pochopenia.
A predsa, ako vidíme, Cirkev len stráži to, čo jasne sformuloval Pán Ježiš. Súčasný svet sa búri proti takýmto autoritatívnym požiadavkám. Vo všeobecnosti sme svedkami, ako sa rozpadajú a padajú všetky autority: morálne, politické, dokonca aj vedecké; prestáva sa rátať s vážnosťou rodičov, učiteľov, vychovávateľov, vážnosťou štátu a Cirkvi: „nikto mi nemá čo hovoriť! Ja sám viem, čo mám robiť“. Pri takomto odmietaní autorít a zindividualizovaní etických pravidiel pred našimi očami narastá chaos, bezprávie a uvoľnenie.
Preto, zároveň s úpadkom autorít, vzrastá potreba autorít. Ľudia predsa chcú, aby im niekto jasne povedal, čo sa smie a čo sa nesmie, aby niekto kládol jasné a rozhodné požiadavky - hoci aj nepríjemné a ťažké, aby niekto zapaľoval ľudstvu výstražné svetlá, hoci aj červené. Toto si vyžaduje pud sebazáchovy ľudstva, ktoré inakšie zahynie. A práve Cirkev je a musí byť tou inštitúciou, ktorá počas stáročí má odvahu predkladať ľuďom v Kristovom mene normy a požiadavky, ktoré odporúčal. A ukazuje sa, že svet to oceňuje. V takej Amerike, kde sa určite najviac požaduje, aby Cirkev zmiernila morálne pravidlá, a kde je najviac námietok proti pápežovi, že je príliš konzervatívny - v tej istej Amerike sa v roku 1994 vytypovali Sv. Otca ako človeka roka. Ale Sv. Otec len opakuje Kristove príkazy a zákazy.
