Meditácia na 23.08.2019
Piatok 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 22, 34-40
Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“
2 prikázania lásky
Tieto dve prikázania predstavujú známy a blízky každému človeku prirodzený zákon, nevyrytý do tabúľ, ani nesformulovaný v kódexoch, ale zapísaný, zakódovaný do sŕdc. Z nich vyrastajú - a majú vyrastať - všetky pozitívne zákony, prikázania a normy konania. Túto stručnú otázku, ktorú položili zákonníci, Pán Ježiš prenáša do praktických, morálnych pojmov. Ak prvým prikázaním je milovať Boha, tak táto láska sa prejavuje v skutkoch lásky k blížnemu. Nebolo by ani také ťažké preukazovať túto lásku prostredníctvom tzv. dobrých skutkov. Dobré skutky môže niekto konať ako druh športu, počítajúc, čo komu urobil dobrého. Ide však o niečo viac. Milovať - to neznamená robiť niečo pre niekoho; milovať znamená byť s niekým. To znamená podieľať sa na jeho smútkoch i radostiach, na jeho nádejach i obavách. Ktosi povedal: Nemilujem človeka; milujem to, čo ho zožiera (A. Gide). Práve takýto pocit má oživovať a uskutočňovať tie naše dobré skutky. Byť s blížnym, čiže zaujímať sa o jeho osud, a tento osud prežívať. Byť kresťanom - to je byť solidárne (D. Bonhoeffer).
Je dobré na konci každého dňa si položiť otázku: komu som dnes dal život? To znamená: čí život som obohatil svojou modlitbou, svojím slovom, svojím konaním, svojím pochopením, svojou trpezlivosťou, svojím súcitom? (R. McCullen).
