Meditácia na 01.09.2019
22. nedeľa v Cezročnom období | Lk 14, 1. 7-14
V sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“
Pre koho sú posledné miesta
Je množstvo takých, ktorí zaujali prvé miesta pri stoloch a zasadli si na vysoké „stoličky“. A to možno vzbudzuje v nás rozhorčenie, možno aj trpkosť voči Pánu Bohu - hovoríme totiž: niet spravodlivosti... Samozrejme, v časnom svete niet ideálnej spravodlivosti. To, čo je hodnotné, veľmi často zaujíma nejakú skromnú pozíciu, možno aj, ako radí Pán Ježiš, posledné miesto. Ale aj to sa môže zmeniť napriek očakávaniu. V najsmutnejších dobách dejín Cirkvi, keď bezbožníci, heretici a tí, čo pohoršovali, mali veľa čo povedať - kto zachraňoval a zachránil kresťanstvo? Tí z posledných miest: akýsi chudobný sv. František, malá sv. Terezka... Aj v našej dobe pokorný brat Albert, sv. Faustína - oni zapaľovali uprostred tých mrakov silné reflektory a ukazovali správny smer; im povedal Boh: Priateľu, postúp vyššie.
Práve tak je tomu, že slabí sú potrebnejší v Božích plánoch, než silní a mocnári. Je to jedno z hlavných tajomstiev kresťanstva, že cestu k sebe, k Pravde a Múdrosti, Boh otvára slabým a neuznávaným. Lebo práve takí nechajú hovoriť Boha a dovoľujú mu účinkovať svojim prostredníctvom. A každý z nás môže byť istého dňa povolaný k veľkým veciam - ale na ne sa treba pripravovať prostredníctvom malých vecí. Samozrejme, treba stále rozširovať svoj vnútorný život a horizonty, posilňovať odvahu, ale to všetko plnením určitých skromných požiadaviek, súhlasom s nevyhnutnými nedostatkami a porážkami. Nakoniec nie je dôležité, ako nás vidí svet, dôležité je, ako nás vidí Boh.
| POKORA