Meditácia na 04.09.2019
Streda 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 4, 38-44
Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“ A kázal po judejských synagógach.
Utrpenie v živote človeka
Snáď si ani nevieme predstaviť život bez bolesti a utrpenia. Hovorí sa, že kto netrpel, nevie pochopiť trpiacich a chorých. Spoločnosť na celom svete vynakladá značné sumy na zmierenie a predchádzanie bolesti ľudského tela. Bolesť je tak stará, ako človek pozná hriech, pretože je jeho následkom. Boh však neprestal milovať človeka. Už pri opustení raja sľúbil, že pošle Vykupiteľa. Pri čítaní evanjelia sa dozvedáme, že Ježiš prichádza na svet pre všetkých, aby všetkým hlásal Božie kráľovstvo. Jeho činnosť je misijná. Preto nechce účinkovať len v okolí Kafarnauma, ale ako sme dnes čítali, odpovedá apoštolom: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný „ (Lk 4,43). Tieto slová hovoria o veľkej starostlivosti Ježiša o všetkých ľudí. Pán Ježiš musel mnohým pomôcť. Cítime to aj zo slov svätého Marka evanjelistu, ktorý nie je v stave opísať všetko a uspokojí sa len s poznámkou: „I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov...“ (Mk 1,34). Výraz „mnoho“ hovorí sám o sebe. Keď premýšľame o týchto slovách z evanjelia, akoby sv. Pavol z druhého čítania ich chcel doplniť poznámkou: „...stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal“ (1 Kor 9,19).
Taktiež službu Pána Ježiša pre všetkých môžeme prirovnať k službe nevoľníka, neslobodného človeka, ktorý bez odpočinku, bez odmeny, často bez uznania pracuje pre druhých. Pán Ježiš netúžil, ani nehľadal uznanie od ľudí. Ba naopak, často uzdraveným prísne prikazuje, aby nikomu o tom nehovorili. Jeho zaujímal iba človek, ktorý potreboval jeho pomoc a nič viac. Ježiš má starosť o telo, ale i o dušu človeka. Vidíme, že cez uzdravené telo túži sa dostať do ľudskej duše.
Áno, život si nevieme predstaviť bez bolestí a utrpenia. Sme ľudia nielen moderní, ale i veriaci, a preto si uvedomme ešte viac svoje poslanie aj v tejto oblasti. Buďme si viac bratmi. Buďme ľudskejší, neohraničujme sa, že to sa netýka mňa, lebo dnes môže potrebovať niekto teba a zajtra ty iného, a to nielen po stránke telesnej a materiálnej, ale aj po duchovnej. A keď toto pochopíme v praxi, tak dnešné evanjelium a naša úvaha nebola stratou času, ale veľkým prínosom pre náš život. Amen.