Meditácia na 14.09.2019
Povýšenie Svätého kríža | Jn 3, 13-17
Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
...aj naše kríže sú a budú povýšené
Život prináša rôzne situácie, s ktorými si často nevieme rady. Skutočnosťou, ktorá najčastejšie vzbudzuje otázky, je utrpenie, bolesť. Stretávame sa s ňou v mnohorakých podobách a pátrame, aký zmysel sa za bolesťou skrýva. Kto úprimne hľadá, skôr či neskôr objaví zmysel bolesti, ktorá ho stretla. Utrpenie a bolesť prišli do nášho ľudského života spolu s hriechom. Skrze Kristov kríž sa však stali bránou, ktorá vedie od hriechu k svätosti. Kto sa má dlho príliš dobre, zabúda na Boha, cíti sa dobre v tom svete, kde je a po inom netúži. Ak sa však tento človek stretne s utrpením, uvedomí si svoju slabosť a spoznáva, že nemá toľko síl a čností, ako si myslel. Mnohokrát sa cítime bezmocní voči ľudskému utrpeniu, bolesti. Nemáme síl niesť svoj kríž, prijímať ho s láskou do svojho života. Z našich úst zaznieva výčitka: „Prečo práve ja, Pane?" Moji drahí v Kristovi! Tak ako pri Ježišovom kríži, aj pri nás stojí Mária - Ježišova i naša milujúca matka. Ježiš nám na kríži nemohol dať väčší dar ako svoju matku. Mária stojí pri kríži plná nádeje. Je pre nás príkladom trpezlivosti, lebo veľmi miluje a láska matky siaha až za hranice smrti. My veríme, že jej slzy netiekli nadarmo, veď smrť jej Syna zvíťazila nad hriechom a smrťou.
Kresťanský život má byť podobný Kristovmu životu. A čo iného nás môže zblížiť s Ukrižovaným viac ako kríž? Neraz sa tento kríž bude prejavovať drobnými nepríjemnosťami v práci, v škole, v medziľudských vzťahoch, ľahkou chorobou ... Utrpenie môže byť prostriedkom, aby sme sa cvičili v čnostiach a zjednocovali sa s utrpením Krista Spasiteľa, ktorý hoci bol nevinný, predsa trpel za naše hriechy. Niet pochýb o tom, že utrpenie nám umožňuje rozvíjať sa, rásť. Z utrpenia môže vzísť schopnosť úprimne a nesebecky ľúbiť, dokonale a pravdivo pochopiť seba samých. Na Kristovom kríži sa na nič nezabúda. Je tam výkrik operovaného, tragédia prepusteného z práce, vyhodeného z bytu, je tam hlad detí, zúfalstvo matiek, pokorenie nezamestnaného, muky chorej na rakovinu, opustenosť starca, chrčanie umierajúceho, dráma zvedeného dievčaťa, dlhé hodiny nespavosti, smútok tuláka, fyzické mučenie, duševné úzkosti, ...nič sa tu nestráca. Aj v tomto zmysle je pravda, že Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo zahynulo.
Prajem vám i sebe, aby sme stále objavovali lásku Boha v každodennom kríži, lebo len tu sa môžeme úplne odovzdať Bohu, vyprázdniť svoje vnútro, aby vstúpil Boh, Pán pokoja a lásky. Amen.
