Meditácia na 16.09.2019
Pondelok 24. týždňa v Cezročnom období | Lk 7, 1-10
Keď Ježiš skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“ Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“ A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.
...ten, kto svoju vieru preukáže skutkami
Správanie stotníka poukazuje na veľkosť jeho sociálneho cítenia. Ježiš je ochotný pomôcť, a práve vtedy prosba stotníka prezrádza jeho vnútro, ktoré je preniknuté vierou v Boha. Stotník vo svojej viere vidí aj božstvo Ježiša. Keď Ježiš môže uzdraviť dotykom, tak bude vedieť uzdraviť aj na diaľku, veď je to skutočne Boží Syn. Silu Boha v osobe Ježiša potvrdzuje stotník slovami o sile svojej moci, že stačí aj samotné slovo. To je úžasná a originálna viera, ktorú Ježiš odmieňa pochvalou: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!" (Lk 7,9). Táto udalosť zohráva významnú úlohu v dejinách spásy sveta. Pán Ježiš poukazuje, kto môže byť spasený. Ten, kto svoju vieru dokáže svojimi skutkami. „Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery" (Jak 2,24). Príklad stotníka je poučením a povzbudením. Áno, je potrebné to, čo cítime, o čom sme presvedčení vo svojom vnútri, patrične prejaviť aj navonok. Panna Mária nie iba svojím srdcom oslavuje Boha, ale jej život je neustále "fiat". Pán Ježiš odmieňa jej prosby. Prvý zázrak v Káne Galilejskej je toho dôkazom. A jej odmena po smrti? Nanebovzatie je oslovením pre nás k aktívnej činnosti viery.
Keď prichádzame do styku s ľuďmi, zisťujeme, že tí, ktorí vedia slušne poprosiť v úrade, na ulici, pri plnení úloh a povinností, sú nielen slušne vychovaní ľudia, ale rovnako aj kresťania, ktorým viera nie je vec nepodstatná. Rovnako, keď predkladáme prosby Bohu, je správne, keď ich predkladáme v pokore, dôvere a preniknutí láskou. Bohu sa páči naša prosba. Rovnako ako dobrý otec a matka odmieňa, keď vidí našu lásku, úctu a vďačnosť. Amen.