Meditácia na 21.09.2019
Sobota 24. týždňa v Cezročnom období | Mt 9, 9-13
Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
Chvályhodná je ochota nasledovať Božiu výzvu
Takáto ochota má byť i v nás. Hovorí sa: povolanie Matúša. Každý z nás je povolaný zaujať také či onaké miesto vo svete. Ale nebola to len jednorazová výzva a naša jednorazová odpoveď, keď sme sa rozhodli pre určité povolanie, či stav. Boh opakuje toto povolanie každý deň a veľakrát cez deň, keď nás pozýva k čoraz novším úlohám, ukazujúc nám čoraz novšie možnosti, príležitosti a povinnosti, ktoré máme vykonať. Ide o to, aby sme boli citliví na túto Božiu výzvu, na toto vnuknutie, aby sme neprehliadli tieto príležitosti a možnosti, aby sme videli dobro, ktoré treba vykonať okolo nás. Ostatne aj každý z nás sa môže stať takou iskrou, strhujúc niekoho k činnosti (o čom ani sami nemusíme vedieť). Matúš, keď sedel na mýtnici za hŕbami grošov, inkasoval, prepočítaval, určite tiež menil väčšie peniaze na drobné. Podobne každý človek „sa mení na drobné“, keď strácajúc čas a schopnosti, zaoberá sa hlúposťami, malichernosťami, nezmyslami, miesto toho, aby sa zaoberal niečím podstatným. Matúš sa hneď chytil príležitosti: okamžite vstal od stola zasypaného drobnými peniazmi, pretože vycítil neporovnateľne väčšiu šancu a perspektívu. Tento pocit ho nesklamal: ukázal sa schopný napísať Evanjelium a šíriť ho v celom svete. Chvála mu za to, a nám je vzorom, ako uprostred málo dôležitých drobností nestrácať zo zreteľa, čo je najdôležitejšie; to, za čo Kristus umiera ako obeta na kríži - a za čo položil život aj Matúš