Meditácia na 22.09.2019
25. nedeľa v Cezročnom období | Lk 16, 1-13
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘ Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘ Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“
Predvídavosť
Pán Ježiš akoby si vzdychol: keby poriadni ľudia boli takí predvídaví v poctivých veciach, ako sú predvídaví nepoctiví vo svojich podvodoch, to by bolo dobré! Nábožných ľudí spravidla podozrievajú, že nie sú realisti. O takom človeku hovoria: fantasta, nepraktický, spadol z mesiaca, odtrhnutý od života. A zatiaľ prvá podmienka, akú kresťanská etika kladie niekomu, kto sa snaží o dokonalosť - to je predvídavosť. Kresťan, ktorý smeruje k dokonalosti - to je predovšetkým človek predvídavý, ktorý vie zodpovedne vycítiť životný realizmus, a tak koná, aby vo svojich konkrétnych podmienkach mohol urobiť čo najviac dobrého.
Predvídavosť núti rozum, aby vždy vybral správne spôsoby, ktoré vedú k vytúženým cieľom - a pritom, aby všetky tieto ciele boli podriadené najdôležitejšiemu, konečnému cieľu, čiže spáse. A teda činiteľom, ktorý rozhoduje o kresťanskej čnosti predvídavosti, nie je len sám rozum, inteligencia, vedomosti, schopnosť či šikovnosť - ale rozum osvietený vierou, riadený vierou. Vierou, že raz aj k nám sa prihovorí Pán: Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť. A nie až vtedy, ale už teraz sa treba starať o to, čo budem robiť? Tá predvídavosť synov svetla nás núti nielen získavať čnosti, ale aj využívať také nábožné spôsoby, ako prax prvých piatkov, pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu, k Pánovmu utrpeniu, k Panne Márii a pod. Bude to tiež predvídavá starosť o duše blížnych: aby muž či zať začali chodiť do kostola a vnuci na náboženstvo. Práve toto by bola predvídavosť synov svetla, o ktorej hovorí Pán Ježiš.