Meditácia na 23.09.2019
Pondelok 25. týždňa v Cezročnom období | Lk 8, 16-18
Ježiš povedal zástupom: „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má.“
Svietiť pre iných
Pán Ježiš nás vystríha, aby sme svoje svetlo neprikrývali nejakou nádobou, ale postavili ho na svietnik. Táto výstraha sa určite vzťahuje zvlášť na nás. Tu prítomní, častejšie ako iní, prebývajú v okruhu svetla Kristovej pravdy a milosti; to svetlo sa vo väčšej miere práve nám udeľuje a preniká nás. Ale neslobodno zatvárať Krista do gest našich osobných obradov. Niekto sa ľahko môže stať akoby zberateľom duchovných pokladov, ak zabudne, pre koho sú tieto poklady určené.
Svetlo, ktoré sa v nás zapaľuje, má slúžiť nie výlučne nám, ale skrze nás na osvietenie tých, ktorí blúdia v tme a na ohriatie tých, ktorí mrznú. Naše náboženské presvedčenie, naše morálne zdravie, naša živá viera a nádej majú byť pre iných svetlom na svietniku, majú budovať a povzbudzovať okolie.
Keď sa pozeráme na život takých osôb, ako Matka Tereza z Kalkaty, bl. Angela Salawa, pápež Ján XXIII. a im podobní, chcelo by sa zavolať: ako je dobre, že sú na svete takí ľudia! Pretože oni skutočne zachraňujú ľudskú česť, dávajú zmysel ľudskému životu, zapaľujú svetlo pre smutných, znechutených a takých, ktorí stratili nádej. Kiežby aj o nás sa dalo povedať: dobre, že sú takí kresťania na svete! A ide tu nielen o náš žiarivý príklad, ale aj o lúče našich odvážnych, apoštolských slov, o slová poučenia a napomínania. Niekto môže povedať: škoda každého slova! Nič nepomáha najlepší príklad! Ale, ako sa vyjadril niekto múdry: Nezomrie tvoje svetlo, hoci by si aj ty zomrel. Spravodlivý odchádza, ale jeho svetlo ostáva. Ľudský rod neprijíma svojich prorokov a tupí ich, ale ľudia milujú svojich mučeníkov a ctia si tých, ktorých utrápili (F. Dostojevský). Aj my dnes čerpáme svetlo z obety Toho, ktorého nechceli počúvať. Ale je to svetlo jeho obety na kríži.