Meditácia na 03.10.2019
Štvrtok 26. týždňa v Cezročnom období | Lk 10, 1-12
Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘ Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!‘ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.“
Kňaz
Určite ste už aj vy rozmýšľali nad tým, prečo tá aktuálnosť Ježišovho náreku, prečo potrebuje aj dnešný moderný človek kňaza. Nuž, pokúsme sa teraz spoločne uvažovať o týchto otázkach. Človek túži po radosti a šťastí až natoľko, že bez radosti by možno ani nevedel žiť. Veľkou úlohou Cirkvi a kňazstva je hlásať radostnú zvesť, učiť ľudí, kde nájdu naozajstné šťastie. Preto aj dnes je potrebné ohlasovať Boha Stvoriteľa - prameň všetkého života. Je potrebné hlásať milosrdného Boha. Treba hlásať Vykupiteľa Ježiša Krista, v ktorom sa nám zjavil Boh Otec. Treba hlásať blaženosť, ktorú oko nevidelo a ucho nepočulo a ktorú dostanú tí, ktorí verne slúžia Pánovi. Ak chceme dosiahnuť stále šťastie, stále priateľstvo s Bohom, musíme používať prostriedky spásy - sviatosti, ktoré nám vysluhujú Kristovi kňazi, ktorých potrebuje aj naša moderná doba.
Ja si ráno kľaknem a pomodlím sa aj bez kňaza, ale z toho nevyplýva, že kresťanstvo môže byť bez kňazov. Ako telo nemôže byť bez krvi, vojsko bez veliteľa, stádo bez pastiera, tak ani kresťanstvo bez kňazov. Len si pomyslite, kto nás bude spovedať, kto nám podá sväté prijímanie, kto nás zaopatrí, keď upadneme do ťažkej choroby, ak nie kňaz? A kto bude nás a naše deti vyučovať v kresťanskej viere a láske k Bohu, ak nie kňaz? Budú sa ľudia klaňať Kristovi, keď ho nebudú poznať? Načo potom Pán Ježiš povedal apoštolom; Iďte a učte všetky národy? Myslím si, že v každom človeku, v ktorom je túžba po poznaní radostnej zvesti, po poznaní Krista, po dosiahnutí priateľstva s Bohom, je aj túžba po kňazovi. A povedzte, kto by z nás nechcel otvoriť svoje srdce Kristovi? Kto z nás by nechcel počuť o radostnej zvesti, ktorú hlása Kristov kňaz? Kto z nás by nechcel používať prostriedky spásy, ktoré vysluhuje kňaz? Zaiste každý.
Prosme nebeského Otca o dostatok kňazov a vyprosujme pre nich potrebnú silu k ich povolaniu od Ježiša, s ktorým sa spojíme vo svätom prijímaní, v modlitbe alebo v rozjímaní.
Priatelia, možno už teraz lepšie chápeme, prečo potrebujeme kňazov. Preto prosme nášho Otca, ktorý je dobrotivý ku nám všetkým: Otče náš, prosíme ťa, pošli robotníkov do svojej žatvy, daruj svojej Cirkvi odvážnych a skromných hlásateľov tvojho Evanjelia. Daruj nám hodných služobníkov tvojho oltára! Amen.
knihy P. Ľubomíra Stančeka CM: Kňaz rétor | Kňaz