Meditácia na 22.10.2019
Utorok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12, 35-38
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.
Byť pripravený kedykoľvek odísť
Opásať si bedrá v biblickej dobe znamenalo to, čo dnes obuť si topánky. Byť pripravený kedykoľvek odísť. Keď čakáme priateľa, tak máme nablízku pripravené veci na oblečenie a obutie, aby nečakal dlho. Našou prípravou, naším opásaním bedier a zažatými lampami je čisté srdce. Ježiš túži po čistom srdci, v ktorom on duchovne stále žije a prebýva, ako to sám prisľúbil (porov. Jn 14,23). Hovorí sa podľa židovského zvyku i iných obyvateľov Blízkeho Východu, že mať opásané bedrá je metaforické vyjadrenie. Obyvatelia si podpásali dlhé objemné obleky, aby im neprekážali v pohybe pri putovaní po prašných cestách. Aj zažaté lampy symbolizujú postoj bdenia, keď sa s radosťou očakáva príchod niekoho. Keď niekoho milujeme, očakávame jeho príchod, alebo sme pripravení ísť za ním. A tak je to aj v láske k Ježišovi. Byť pripravený na Ježišov príchod neznamená byť strnulý a vystrašený. Iba čisté a láskavé srdce dokáže čakať Pána v pokoji. Počas očakávania môže prísť aj ťažký kríž, ťažké boje, utrpenie, pády. Ale svätý páter Pio hovorí: „V duchovnom živote je nevyhnutné ísť vždy dopredu, nikdy nie dozadu. Loďku, ktorá zostane stáť a neplaví sa ďalej, odveje vietor naspäť.“ Naše očakávanie spočíva v bdelosti, v ustavičnej modlitbe (porov. 1 Sol 5,17).
My nečakáme na to, že veď zajtra to urobím, lebo dnes nestíham. Nie, už teraz chce Boh nás celých, takých, akí sme. Tento príbeh hovorí o tom, ako sa istý muž z Turína prišiel vyspovedať k don Boscovi. Ten sa ho opýtal, že kedy bol naposledy na spovedi. Kajúcnik odpovedal, že pred desiatimi rokmi. Don Bosco povedal: „Tak to bude desať strieborniakov.“ „Ako to,“ začudoval sa kajúcnik, „myslel som si, že rozhrešenie je zadarmo!“ Ale don Bosco mu veľmi pohotovo odpovedal: „Tak vy ste to vedeli, a predsa ste čakali desať rokov!!!“ Nečakajme na to, že sa začneme modliť od zajtra, začnime už dnes. Jedine s Bohom sa oplatí bdieť. Iba s ním získame večnosť, radostnú večnosť. Ako je to s tou návštevou? Stále mať zásoby, aby sme im vždy mali čo ponúknuť. Preto sa naplňme už tu na zemi Bohom, aby sme sa premenili v neho a žili jedine v prítomnosti Pána, keď príde. Amen.