Meditácia na 24.10.2019
Štvrtok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12, 49-53
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“
Oheň vrhnutý na zem
Čo rozumiem pri slovách: krstné povinnosti? Mal som už pre žitý krst ťažkosti? Som človek milosti, pravdy a lásky? Ježiš povedal: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!“ (Lk 12,49) Krstom sme boli nielen začlenení do Cirkvi, ale i vyzvaní žiť, horieť pre Krista. Život po krste vyžaduje žiť životom milosti, pravdy a lásky. Nikdy nie horieť vášňami ako pýcha, lakomstvo, zmyselnosť… Oheň Krista, oheň krstu spaľuje a tak je tvorivý. Z takéhoto ohňa sa rodí večný život. Je to oslovenie robiť všetko s nadšením a verne ako je to len možné.
Horme intenzívne! Plňme si svoje povinnosti verne a čestne. Kto “horí“, ten vkladá seba do toho, čo robí, aby nedával len zbytky Bohu či blížnym, ale aby dal niečo “zo seba“ svojmu okoliu, vlasti, spoločenstvu, Cirkvi. Spaľovať sa pre pravdu a lásku je nielen povinnosť, ale i nádej na odmenu od Boha. Spáliť sa v činnosti milej Bohu je česť, povinnosť, zodpovednosť. Nič nepodceniť, neodkladať, nezvaľovať na druhých,… ale naopak veci dotiahnuť do konca, pomôcť i druhým, očakáva odo mňa sám Ježiš.
Návrh na osvojenie si: V čom horím a v čom ešte nie? Čo s tým urobím?