Meditácia na 07.11.2019
Štvrtok 31. týždňa v Cezročnom období | Lk 15, 1-10
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.‘ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“
Zablúdená ovečka
Aký mám vzťah k osobnému pokániu? Čo si uvedomujem pri pokání iných? Prežil som už bolesť duše nad spáchaným hriechom? Ježiš v podobenstve o zablúdenej ovečke hovorí: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel stratenú ovcu.“ (Lk 15,6) Stratená ovca či drachma sú len obrazom straty bez porovnania žalostnejšou, akou je stratený človek. Boh dokonca poslal svojho Syna aby poprehľadával púšť a prales tohoto sveta pri hľadaní hoci len jedného strateného človeka. Aj my máme vyhľadávať stratených bratov a sestry. Nedokážeme to, pokiaľ sa pri hľadaní riadime hnevom, egoizmom, pýchou či márnomyseľnosťou. Najprv nájdime seba, človeka v nás, nájsť v sebe ľudský postoj, ľudské pochopenie, odpustenie, ľudskú žičlivosť, trpezlivosť či zhovievavosť. Až za takejto podmienky môžeme nájsť niekoho druhého strateného. Blahoslavená hodina, keď naša duša objíme zablúdenú dušu ako sestru a vidí jej slabosť, jej utrpenie a jej skryté svetlo – a nevidí tiene, aké ona má za sebou; keď ju nájde, raduje sa radosťou, ktorá sa nepodobá žiadnej inej pozemskej radosti.
2018 | Návrh na osvojenie si: Vyprosiť si ducha privádzať duše k Bohu.
Oľga Kroupová - Pohrúženosť utrpenia - Práve Ľubomír Stanček vás vraj motivoval tieto básne vydať. Poznali ste sa aj osobne? (...) Vzniklo medzi nami veľmi krásne priateľstvo. Stal sa mojím duchovným otcom a môžem povedať, že ním aj skutočne bol. Vyžarovala z neho veľká duchovná sila. Mala som tak možnosť vidieť, ako môže vyzerať život človeka prežiareného Bohom. Pocítila som, že toto je správna cesta. Na začiatku však bol na mňa prísny. Neodpustil mi ani jednu nevhodnú poznámku či zlý názor. (...) Vedel, kedy človeka potiahnuť, kedy mu vynadať, kedy mu niečo vysvetliť. Mnohí by to možno pre vlastnú ješitnosť vzdali, ja som však v tomto človeku cítila niečo sväté. (...) Veľmi ma tiež na ňom oslovila pokora, s ktorou prijímal vlastnú chorobu. Za dva a pol roka, čo sme sa poznali, nikdy nereptal a pritom bol aj v nemocniciach, aj na prístrojoch. Modlila som sa, aby ešte neodchádzal. Ešte som ho potrebovala. Keď sme sa s pátrom Stančekom stretli naposledy, spýtala som sa ho: „Myslíš si, že už to ustojím sama?“ Povedal... celý článok.