Meditácia na 16.11.2019
Sobota 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 18, 1-8
Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Vždy sa modliť
Koľko času venujem modlitbe? Kedy cítim potrebu modliť sa? Čo je mojou najčastejšou prekážkou k dobrej modlitbe? Ježiš na úvod podobenstva o sudcovi, ktorý sa Boha nebál a ľuďmi pohŕdal a predsa sa ujal sporu vdovy, nám pripomína: „Treba sa stále modliť a neochabnúť..“ (Lk 18,8) Keď tak Ježiš hovorí, iste nepreháňa. Naša doba potrebuje modlitbu, hoci primúdri a pyšní ľudia považujú modlitbu za akýsi magický kúsok, poveru, ktorá nepristane vede, technike začiatku nového tisícročia. A predsa, dnešný človek vidí svoju bezradnosť. Slepé oddanie sa výdobytkom ľudského ducha nestačí. Ak niečo potrebuje dnešný svet, tak je to modlitba.
Modlitba je aktom viery v stvoriteľskú Lásku, ktorá udržiava svet a každého z nás pri živote. Modlitba je odvolanie sa na tú Lásku, ktorá je predsa prístupná každému z nás. Boh najmä skrze našu modlitbu “zaraz“ nás obráni. Modlitba vytvára u nás a v nás bezpečný stav. Ten stav nie je zažehnaním nebezpečenstiev a ťažkosti, ale zaisťuje nám silu na ich premáhanie.
Návrh na osvojenie si: Porovnám ten čas s časom svojich záľub, povinností.