Meditácia na 10.12.2019
Utorok po 2. adventnej nedeli | Mt 18, 12-14
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“
Neblúďme
Nepodobá sa môj život blúdeniu? Viem, kto som, kde som a čo chcem? Ježiš si praje, aby sme nezablúdili (por.Mt 18,12-14). Keď rozpráva o jednej zablúdenej ovečke, myslí aj na nás. Je potrebné naučiť sa žiť miešaný život, čiže zachovať rovnováhu medzi modlitbou a činnosťou. Nemôžeme sa odtrhnúť od povinnosti sveta, ale nesmieme zabudnúť aj na povinnosť voči duši. Aktívny apoštolský život nesmie spôsobiť utrpenie pre dušu. S úbytkom vnútorného života úmerne klesá aj výkonnosť a sila i tej najaktívnejšej činnosti. Neoddeľujme sa pri aktívnom živote od života rozjímavého.
Nepoblúďme! Nie je na škodu, keď si často pripomíname správny úmysel. Vždy plniť vôľu Božiu. Miešaný život vyžaduje dlhú prípravu. Ježiš sa pripravoval tridsať rokov. Apoštoli tri roky.
Predsavzatie: Nedovolím si zablúdiť. Čo podniknem?