Meditácia na 18.12.2019
Utorok po 3. adventnej nedeli | Mt 1, 1-17
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Nehľadajme falošné výhovorky
Predstavme si vtedajšiu situáciu. Jozef - muž počestný a spravodlivý. Dozvie sa, že Mária je v požehnanom stave. Buď ju prepustí, alebo verejne vyhlási jej stav. Potom ju čaká už len ukameňovanie. Ale, keďže Jozef je muž spravodlivý, preto ju chce potichu prepustiť. Nič rozumnejšie ho nenapadá. V tom sa mu zjaví Pánov anjel a vysvetlí mu situáciu, čo sa vlastne deje. Jozef má možnosť povedať áno, alebo nie. Prijíma Pánovo poslanie a tak sa stáva Ježišovým vychovávateľom - pestúnom. Nepozerá na to, čo mu povedia ľudia, čo si budú rozprávať o ňom poza chrbát, ale plní Pánovo slovo. Odráža sa v ňom doterajšia výchova. To, čo sa vyrieklo jedným slovom, že bol mužom spravodlivým, bolo nadobudnuté za celý život. Advent je časom, keď Boh oslovuje každého z nás. On vie, že v našom živote voči nemu tiež nie je vždy všetko v poriadku a často máme strach. Práve v týchto dňoch nám ponúka novú príležitosť nabrať odvahu do nového života s Kristom. Vie, že na nás denne doráža Boží nepriateľ, a preto nám núka pomoc, aby sme sa nespoliehali iba na seba, na svoje sily, na pomoc psychológov, či psychiatrov. To však vyžaduje z našej strany prehodnotiť svoj vzťah k tomuto svetu, k ľuďom okolo nás a hlavne vzťah k Bohu. A to nám už nevonia. Máme vychodené chodníčky, vytvorené vzťahy k veciam tohto sveta, na ktoré sa spoliehame, že nám pomôžu. Preto Boha preraďujeme kdesi mimo, na druhú koľaj a jeho ponuku a oslovenie odkladáme do trezoru, ktorý použijeme v poslednej chvíli ako nejaký automat. Boh však pozýva aj nás, aby sme mali svoj podiel v dejinách spásy. Zvlášť to pociťujeme v týchto chvíľach, keď sa pomaly končí Advent a blížia sa Vianoce.
Počas týchto štyroch týždňov nás oslovovali adventné postavy, na Vianoce nás osloví sám Ježiš. Od nás sa v tejto chvíli požaduje to, čo povedal anjel Jozefovi: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku“ (Mt 1,20). To dôležité slovo je „nebáť sa.“ Nemáme sa báť byť lepšími ľuďmi, nemáme sa báť osobného posväcovania, nemáme sa báť zanechať svoje hriechy. A predovšetkým nemáme sa báť prijať Krista do svojho života. Advent je čas, keď Božia ponuka je tak výrazná a zrozumiteľná, že ju musí pochopiť a vidieť každý. Nehľadajme falošné výhovorky a nebojme sa, ale otvorme sa pre prijatie Boha do našich životov. Amen.