Meditácia na 24.12.2019
Utorok po 4. adventnej nedeli | Lk 1, 67-79
Jánovho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života. A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“
Pravým vianočným darom je Ježiš
Očakávame narodenie Božieho Syna a spoločne chceme osláviť toto vyvrcholenie čakania - Adventu. Pretože nás navštívi vychádzajúci z výsosti (porov. Lk 78). O čakaní a radosti z darčekov nám dnes dokonca hovorí i evanjelium. Zachariáš, otec Jána Krstiteľa, tu naplnený Duchom Svätým jasá nad darom, ktorý dostal od Boha. Jasá nad narodením svojho syna. Len si predstavme, aká to musela byť veľká radosť pre starnúceho muža, keď smel prvýkrát pochovať v náručí svojho jednorodeného. A akoby to nestačilo, jeho syn sa má podľa prisľúbenia Boha stať tým, ktorý má predchádzať Spasiteľa. Jeho syn bude tým mužom, ktorý má ľudí pripraviť na príchod Božieho Syna. Započúvajme sa ešte raz do jeho radostných slov: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa...“ (Lk 1,68-69). Zachariášova radosť nad týmto veľkým darom preniká každé jedno slovíčko. V tejto časti hovorí o radostnom narodení Ježiša, ktoré si pripomenieme dnes v noci. Zachariáš sa raduje, že Boh prichádza na svet, aby nás vyslobodil z rúk nepriateľov, aby sme mu mohli bez strachu slúžiť „vo svätosti a spravodlivosti ...po všetky dni nášho života“ (Lk 1,75).
A potom sa obracia na svojho syna Jána, možno ho mala vtedy v náručí Anna, jeho matka, možno ho držal sám Zacháriáš a posvätným hlasom hovorí: „...ty chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho pôjdeš pred tvárou Pána a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy...“ (Lk 1,76-78). Zachariáš, rovnako ako my, keď sme boli deťmi, je prekvapený a veľmi vďačný za tak veľký dar. Najprv chváli Boha, ktorý ho obdaroval, a potom sa teší na všetko, čo s týmto darom zažije. A dokonca ide ešte ďalej, lebo ho naplnil Duch Svätý a vďaka tomu spoznáva, že na nás všetkých čaká ešte väčší dar - narodenie Božieho Syna, ktorý: „nás navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a tôni smrti a naše kroky upriami na cestu pokoja“ (Lk 1,79). ...ktorý naše kroky upriami na cestu pokoja...
Toto je pravý dôvod Zachariášovej radosti a aj našej nádeje. Zachariáš predstavuje nás všetkých, ktorí čakáme každý deň, niekedy i celý život na to, aby nás navštívil Ježiš vychádzajúci z výsosti. Práve on je naším najväčším vianočným darom Boha pre nás. A dnes a každý deň môže byť naším darom pre našich blížnych. Ak by sa aj nám stalo, že pod stromčekom dnes večer nenájdeme žiaden do papiera zabalený darček, nebojme sa prísť do Božieho chrámu. Pretože tu na nás čaká ten najväčší dar - Ježiš, aby nás potešil a obdaroval svojou láskou. Amen.