Meditácia na 30.12.2019
Šiesty deň v oktáve narodenia Pána | Lk 2, 36-40
Žila vtedy prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Aj ona mala ťažký život
Postavenie Anny v Izraeli nebolo závideniahodné. Žena bez muža, potomkov, a predsa dala svojmu životu hodnotu, zmysel, čo vidíme zo slov: „Z chrámu neodchádzala, vo dne i v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami" (2,37). Nemodlí sa za seba, ale za svoj národ, za jeho záchranu, za skorý príchod Vykupiteľa.
Stalo sa mi viackrát, že som počul uštipačnú poznámku, že naša viera je vierou žien a starých ľudí. Nie je to celkom pravda. Veď v kostole vidím i mladých, vidím aj mužov. Prečo nie viac, to je vec na inú debatu. Nám to však chce povedať, že takýto stav nás nesmie priviesť k malomyseľnosti, k menejcennosti. Kto prenikne do tejto problematiky a správne ju pochopí, toho neudivia tieto ďalšie slová.
Raz spoznáme hodnotu modlitieb starých a chorých, ktorými mnohí opovrhujú. Spoznáme, akú hodnotu mali pred Bohom, od čoho všetkého nás uchránili, koľko milostí a požehnania nám vyprosili. Často tá babička, dedko, ktorých sme podceňovali, nemali pre nich milého slova, úsmevu, ktorým sa triasli ruky a pre ktorých sme mali len slovo irónie - choďte sa modliť, choďte do kostola - nám vyprosili potrebné milosti. Nepozerajme sa na problém staroby a choroby ako na príťaž spoločnosti, rodiny. Naopak, nejeden veriaci si často to uvedomí až v starobe, že musí dať Bohu vďaku za všetko, čo zanedbal v mladom veku, keď bol zdravý, prípadne lenivý... Často v očiach starých ľudí vidíme i slzy. To nie sú len slzy bolesti tela, ale i bolesti duše. Správne oplakávajú svoje hriechy. Uvedomujú si, čo je to hriech, aká je to urážka Boha. Tak často sa ho dopustili, možno ani neoľutovali, neodprosovali... Vnukovia, vnučky, všímajte si starých rodičov! Často sa modlia i za vás. Áno, chcú vám dať čosi cenné a krásne. Vy ich však neprijímate. Neviete si oceniť ich lásku.
Toto evanjelium by si mali viac prečítať i starí a chorí bratia a sestry, aby si uvedomili, že staroba nie je len honba, aby svojim deťom a vnúčatám čo najviac zanechali. Smutný je pohľad na babičku, dedka, ktorí hrdlačia, ženú sa za mamonou, ktorá aj tak vzďaľuje ich deti od Boha, keď si nevedia oceniť ich námahu. Starí a chorí bratia a sestry, užite si svoju starobu, pokoj a oddych! Odpočiňte si, využite čas na odprosenie, poďakovanie a oslavu Pána Boha! Váš čas sa napĺňa viac ako mladým. Postavíte sa pred Boha, pred ktorým budete vydávať svedectvo o svojom živote. Aké to bude svedectvo, keď bude bez Boha, keď zvíťazí ľahostajnosť, nezáujem o Boha? Vám, ktorí pravidelne prichádzate do chrámu v čase i nečase, ktorí prinášate také veľké obety, chcem sa poďakovať za váš príklad, za silu vášho svedectva a vzťahu k našej viere, k Ježišovi. Chcem vám popriať ešte veľa síl, milostí a najmä to, po čom najviac túžite, a to pokojný odchod pred Ježiša Krista, Sudcu živých i mŕtvych. Áno, Cirkev si nevie predstaviť svoju činnosť bez svedectva mladých, ale i vás skôr narodených. Uvedomme si, že Cirkev potrebuje svedectvo i od vás muži, otcovia, bratia, milí mladí priatelia. Toto je vážna výzva pre nás na konci tohoto roka. Amen.