Meditácia na 08.01.2020
Streda po Zjavení Pána | Mk 6, 34-44
Keď Ježiš videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“ On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“ Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
Pri svätej omši sú chlieb a víno obetnými darmi
Chlieb je symbolom ľudskej existencie, lebo pochádza zo zeme ako človek. Symbolizuje naše sebaobetovanie, lebo vznikol z potu ľudskej práce. Je nevyhnutnosťou na udržanie života a každodennou potravou človeka. Z tohto dôvodu predstavuje najvhodnejší obetný dar, ktorý môžeme obetovať Bohu ako plod zeme a práce ľudských rúk. Kým sa chlieb stal jedným celkom, vznikol rozdrvením mnohých zŕn, preto je symbolom nášho spojenia s Kristom pri eucharistickej hostine. Prví kresťania používali na slávenie Eucharistie domáci kvasený chlieb, hoci sám Kristus použil pri Poslednej večeri nekvasený chlieb. Obetný chlieb sa piekol zo pšeničnej múky a z vody. So vzrastajúcou úctou k Eucharistii sa doň vtláčali pečate s kresťanskými motívmi, ktoré môžeme vidieť ešte aj dnes na hostii (v latinskom ríte nazývanej obetným chlebom). Namiesto nekvaseného chleba sa postupne začali používať oblátkové hostie. Chlieb je poctivým pokrmom, ktorý naozaj udrží človeka pri živote. A preto sa nám sám Boh dáva za pokrm pod spôsobom chleba a tak sa pre nás ľudí stáva živým pokrmom. Chlieb na slávenie Eucharistie, podľa tradície celej Cirkvi, má byť pšeničný a podľa tradície Latinskej cirkvi nekvasený. Povaha znaku vyžaduje, aby matéria Eucharistie vyzerala skutočne ako pokrm. Preto treba eucharistický chlieb uspôsobiť tak, aby kňaz pri svätej omši slávenej za účasti ľudu mohol hostiu rozlomiť na viaceré časti a aspoň niektorým veriacim ich aj podať. Malé hostie sa, pravda, nevylučujú, ak to vyžaduje počet prijímajúcich a iné pastoračné dôvody. Ale úkon lámania chleba, ktorým sa v apoštolských časoch označovala Eucharistia, zjavnejšie vyjadrí silu a dôležitosť znaku jednoty všetkých v jednom chlebe i znaku lásky, pretože jeden chlieb sa rozdeľuje bratom.
Víno ako matéria Eucharistie musí byť hroznové, prirodzené bez všetkých prísad. Symbolizuje nevyhnutnosť výživy duše eucharistickou krvou. Tiež je znakom spojenia s Kristom a s veriacimi. Podobne ako chlieb, aj víno zastupuje sebaobetovanie, lebo aj ono vpilo do seba ľudský pot. A lisovanie hrozna, rovnako ako mletie zŕn na chlieb, je symbolom utrpenia. Víno je nápoj, ale nie iba taký, ktorý uhasí smäd - tým je voda. Víno znamená viac. Obveseľuje srdce človeka, hovorí Sväté písmo. Amen.