Meditácia na 10.01.2020
Piatok po Zjavení Pána | Lk 4, 14-22a
Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst.
Duch Pána je nado mnou
Pán Ježiš spomína rôzne činnosti, aké proroci spájali s jeho poslaním. Teda Mesiáš bude hlásať Evanjelium, bude oznamovať zajatým prepustenie a slepým, že budú vidieť. Musíme si pritom všimnúť, čo povedal Kristus na koniec tejto predpovede: Dnes sa splnilo toto Písmo. Pre nás je to jasné, pretože vieme, že Pán Ježiš skutočne bol tým predpovedaným Mesiášom. Ale Židia, keď Ježiša počúvali v synagóge, nemuseli byť ešte dostatočne presvedčení, že Písma prorokov sa už splnili. A po dnešný deň svet nemusí byť presvedčený o Kristovi a za Krista. Svet stále čaká, až sa splní Písmo, až uvidí tých oslobodených väzňov, hladných - nasýtených, smutných - potešených. Kristus osobne splnil túto predpoveď len čiastočne.
A ďalej ju chce plniť prostredníctvom svojich vyznavačov, naším prostredníctvom. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. Na nás sú upreté oči človeka smutného, unaveného, znechuteného, oči väzňov rôzneho druhu a utláčaných. Svet pozerá s nádejou a zároveň kriticky na nás, kresťanov. Svet má právo očakávať od nás, že práve my preukážeme záujem, pochopenie a srdce pre starosti a potreby ľudí. Ak svet uvidí naše povzbudenie a slúžiacu obetavosť voči týmto potrebám, určite aj on „prisvedčí" Kristovi.
Treba teda oživovať v sebe vedomie, že keď proroci poukazovali na Krista, poukazovali aj na nás a že zodpovednosť za splnenie ich proroctiev spočíva aj na nás, že ich slová sa majú plniť dnes prostredníctvom nášho žičlivého postoja a skutkov služby, čo sa týka smútku ľudí.