Meditácia na 13.01.2020
Pondelok 1. týždňa v Cezročnom období | Mk 1, 14-20
Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete - a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.
Prichádza Ježiš a volá: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mk 1,17). Volá apoštolov za iných rybárov, ako boli doposiaľ naučení. Je to pre nich veľmi otázne, veď idú do neznáma. Odkiaľ mali takú istotu, že to v živote neoľutujú? A pritom zanechali nielen svoju prácu, ale aj svojich najbližších. Ježiš prichádza k nim na rozdiel od Jána Krstiteľa, za ktorým ľudia chodili na určité pevné miesto pri Jordáne. Prichádza a volá.
V židovskom národe si ľudia vyberali vodcov a učiteľov. U Ježiša je to presne naopak. On, vodca a učiteľ, si vyberá svojich učeníkov, ľudí. Má na to ako Stvoriteľ a Boh právo. To, že Ježiš - Boh, prichádza sám k nám, to je obrovská zmena voči Starému zákonu, kde všetci chodili do jediného chrámu v Jeruzaleme, aby splnili zákon. Boh sa vydal na cestu k rybárom. Boh sa vydal na cestu k nám. Boh sa vydal na cestu k človeku. Tu jednoznačne platia slová: „Priblížilo sa Božie kráľovstvo.“
Aj k nám prichádza Ježiš osobne každý deň, každú chvíľu, a to nie len vo svätej omši, v Eucharistii, ale v každom človeku, ktorého stretneme. Každý človek má právo, na základe toho, že je stvorený Bohom, nás vyzývať: „Poď, ukáž mi svoje kvality, ktoré si nadobudol v živote s Ježišom. Ježiš volá rybárov, aby nadobudli od neho kvality evanjelia a ohlasovali - podávali ich ľuďom. Aj ty, ktorý si pokrstený a patríš do tajomného Kristovho tela, si vyzvaný nielen prijímať od Ježiša kvality evanjelia, ale ich aj nadobúdať a odovzdávať. Odovzdávať odpustenie; prijímanie nesympatického človeka; úsmev, keď ma chcú vytočiť; pokoj, keď sa chcú hádať; rozvážnosť, keď ma chcú zviesť; múdrosť, keď chcú potlačiť moje kresťanské presvedčenie; radosť radujúcim; nádej utláčaným a zarmúteným. Odíďme s Ježišom od Galilejského mora, od chytania rýb, ktoré nás odvádzajú od podstaty evanjelia, odíďme od konania svojich každodenných starostí v zmysle zotročovania, od povinností kvôli pozemskému blahobytu a učme sa s Ježišom v škole evanjelia vykonávať svoje starosti a povinnosti vo svetle lásky a služby blížnemu.
Nie je potrebné zmeniť svoju činnosť a jej obsah, ale zmeňme cieľ a zmysel, pre ktorý vykonávame svoje každodenné činnosti. Ani rybári od Galilejského mora neprestali úplne loviť ryby, ale v Ježišovej škole dali tejto práci iný zmysel a cieľ, ktorý je upretý na večnosť a na osobnú spásu – nielen pre pozemský život. A tak pochopili a začali ohlasovať evanjelium nielen slovom, ale hlavne osobným príkladom.
Aj my sme vyzvaní ohlasovať evanjelium osobným príkladom. Ježiš nás čaká vo svojej škole. Preto ho prosme o dar múdrosti, chápavosti a ochoty zmeniť naše zmýšľanie v oblasti nášho postoja voči našim starostiam a povinnostiam. Amen.
Neprehliadnite DUCHOVNÉ CVIČENIA P. ĽUBOMÍRA STANČEKA CM